Myšiam, ktoré nemajú v čreve žiadne baktérie, vedci nasadili ľudské baktérie Bacteroides thetaioatomicron a Bifidobacterium longum, ktorá sa vyskytuje v tráviacom trakte len v malej miere a používa sa ako probiotikum.
Zaujímavé bolo sledovať, ako sa pod vplyvom baktérií funkcie myšieho čreva menia. Tandem tvorený baktériami Bacteroides thetaioatomicron a Bifidobacterium longum menil aktivitu génov v bunkách črevnej sliznice. Okrem iných boli mobilizované aj gény, ktoré majú na starosti imunitnú obranu. I keď situácia v ľudskom tele môže byť iná, Gordonova štúdia je dobrým pokusom o zistenie, či a ako probiotiká fungujú. V prítomnosti probiotickej baktérie dokázala Bacteroides thetaioatomicron tráviť cukry, ktoré sú pre ňu inak nestráviteľné. Prestáva spracovávať cukry, ktoré má v obľube Bacteroides thetaioatomicron, a púšťa sa do tých, ktoré za zvyčajných okolností sama nijako zvlášť nepreferuje. Podobný efekt na rozšírenie cukrového jedálneho lístka baktérie Bacteroides thetaioatomicron mal aj prídavok ďalšej probiotickej baktérie Lactobacillus casei.
Aj v Ústave experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach sa rodí iniciatíva, ktorá môže mimoriadne prispieť k profilácii celého výskumného potenciálu pri riešení problematiky najzávažnejších chorôb ľudskej populácie v celosvetovom meradle, srdcovo-cievnych a nádorových chorôb. „V rámci nového výskumného programu sme začali výskum fascinujúcej problematiky spoločných mechanizmov vo vývoji a progresii aterosklerózy a rakoviny a možností ich ovplyvnenia probiotikami a naturálnymi bioaktívnymi látkami,“ vraví Alojz Bomba z Ústavu experimentálnej medicíny lekárskej fakulty v Košiciach.
„Výsledky výskumu v môžu priniesť nové a efektívnejšie terapeutické, ale predovšetkým preventívne postupy a výrazne znížiť riziko výskytu srdcovo-cievnych a nádorových chorôb,“ vysvetľuje.
Navyše pracovníci ústavu ako partneri Centra pre biomodulátory a výživové doplnky, združujúceho potenciál Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a ústavov SAV v Košiciach, prichádzajú s iniciatívou s pracovným názvom CLS – Casoviensis Life Sciences, ktorá by sa mohla profilovať práve na výskum prevencie a terapie uvedených chronických chorôb.
Zjednotenie vedeckovýskumného potenciálu v rámci CLS by vytvorilo všetky predpoklady na dosiahnutie skutočne prevratných poznatkov uplatniteľných v praxi pri zlepšovaní zdravia ľudskej populácie a znížení rizík vzniku srdcovo-cievnych chorôb a rakoviny.