Takto Weiss s kolegami otestovali 184 orangutanov, resp. ich chovateľov. Po siedmich rokoch sa ukázalo, že šťastné orangutany mali oveľa vyššiu šancu byť nažive ako mrzuté jedince.
Tieto zistenia podľa vedcov pomôžu lepšie porozumieť, ako sa šťastie vyvíjalo a akú hralo úlohu, a to nielen u orangutanov, ale aj ďalších primátov i u človeka. „Už sme zistili, že niektoré osobnostné črty majú rovnaký genetický základ u ľudí aj šimpanzov. Podobný výskum na ďalších druhoch primátov by mohol priniesť fascinujúce zistenia o evolučných základoch šťastia, depresie a celého radu ďalších psychologických charakteristík, ktoré ovplyvňujú život ľudí a podľa všetkého aj ďalších živočíšnych druhov,“ uviedol Weiss k štúdii publikovanej v žurnále Biology Letters.
Podľa jednej teórie vývoj pocitu šťastia súvisí so sexuálnou selekciou. Veselší jedinci môžu byť pre opačné pohlavie príťažlivejší, lebo sa zrejme dožijú dlhšieho veku. Weissovi napadlo, že by mohlo byť zaujímavé pozrieť sa na „zoznamky“ na internete a zistiť, či šťastnejší a veselší ľudia sú u opačného pohlavia populárnejší.
Napriek tomu, že šťastie a optimizmus boli spojené s dlhším životom ľudí, vedci si nemyslia, že táto súvislosť je priama. „Je nepravdepodobné, že šťastný život znamená automaticky aj dlhší život. Celý tento vzťah je určite komplexnejší,“ uviedol škótsky výskumník. Podľa neho by bolo dobré zistiť, či šťastiu a zdraviu vládnu rovnaké gény.