Vikingovia skutočne mali slnečné kamene

Už staré severské ságy hovorili o takzvaných slnečných kameňoch, ktoré pri neznalosti kompasu vikinskí moreplavci dvíhali do výšky a určovali s ich pomocou smer plavby. Vedci teraz zistili, že tieto kamene boli skutočné. O ich účinnosti informujú v žurnále Proceedings of the Royal Society A.

03.11.2011 10:49
krištáľ, kamene Foto:
Do kosoštvorca zbrúsený kryštál môže poslúžiť ako jednoduchá navigačná pomôcka.
debata

Vikingovia prekonávali na lodiach tisíckilometrové vzdialenosti medzi Islandom a Grónskom a nepochybne pri jednej z plavieb okolo roku 1000 objavili aj Severnú Ameriku. Ich schopnosť navigovať bez kompasu a vo veľmi nepriaznivých podmienkach – napríklad počas polárnych nocí alebo v snehovej fujavici – však bola doteraz zahalená tajomstvom. Pri absencii viditeľných hviezd bola práve stávka na Slnko zrejme tým najlepším vodidlom na určenie smeru plavby. Vikingovia okrem výnimočných námorných a astronomických poznatkov využívali aj takzvané slnečné kamene, ktoré im dokázali určiť presnú polohu Slnka, aj keď nebolo vidieť, a tým aj určiť kurz plavby. V legendách sa však nič nehovorí o pôvode týchto kameňov. Ani pri archeologických vykopávkach neboli zatiaľ zistené.

Podľa Guya Roparsa z laboratória pre laserovú fyziku na univerzite vo francúzskom Rennes je týmto kameňom islandský živec. Ide o druh priehľadného kalcitu, ktorý je relatívne bežný v Škandinávii a dodnes je používaný ako súčasť niektorých optických prístrojov. Islandský živec, ktorý sa formuje kryštalizovaním uhličitanu vápenatého, sa ukázal ako dobrý polarizátor a mohol sa teda stať základným materiálom pre tajomné slnečné kamene Vikingov. Tento nerast môže byť ľahko opracovaný do kosoštvorcové­ho tvaru.

Tento kryštál má schopnosť depolarizovat slnečné svetlo, teda filtrovať ho odlišne podľa spôsobu, ako je kameň orientovaný. Konkrétne treba sledovať, či svetlo prechádzajúce cez kryštál produkuje dva odlišné zväzky lúčov: jeden bežný a druhý depolarizovaný. Potom treba otáčať kameňom, až kým nezískame úplne rovnakú intenzitu v oboch zväzkoch, potom kryštál ukazuje priamo k Slnku.

Vďaka teoretickým výpočtom a laboratórnym skúškam medzinárodný tím vedcov prišiel napokon k záveru, že ,,smer Slnka môže byť ľahko zistený vďaka jednoduchému pozorovaniu založenému na diferenciácii medzi oboma obrazmi, ktoré produkuje islandský živec". Je možné tak dosiahnuť presnosť na niekoľko stupňov.

Vikingovia teda aj bez vedeckých znalostí o polarizácii mohli ľahko sledovať vlastnosti kryštálu a určiť tak presne polohu Slnka. Kalcitový kameň bol nedávno nájdený na palube britskej lode zo 16. storočia, ktorá bola objavená pri britskom ostrove Alderney v Lamanšskom prielive. ,,V Alderney sme overili, že jedno jediné delo vyzdvihnuté z vraku dokáže vďaka kovovej mase narušiť orientáciu magnetického kompasu o 90 stupňov. Takže na vylúčenie všetkých navigačných omylov v čase skrytého slnka mohlo mať v tej dobe použitie optického kompasu zásadný význam," uvádzajú vedci v článku zverejnenom v Proceedings of the Royal Society A.

debata chyba