Objavy roka: Prepíše sa história človeka?

V lete sa podarilo nájsť pozostatky tvora, ktoré sú zrejme najlepším záznamom premeny opice na človeka. Juhoafrickí paleontológovia objavili fosílie dosiaľ neznámeho druhu Australopithecus sediba, ktoré sú pozoruhodným mixom moderných ľudských a primitívnych opičích čŕt.

30.12.2011 17:00
Australopithecus sediba Foto:
Prof. Lee Berger s lebkou druhu Australopithecus sediba.
debata

Poprední paleontológovia sú však z tohto nálezu prekvapení. Aj odborníčka na hominidov Leslie Aiellová sa pri skúmaní fosílií nohy a ruky začala škrabať na hlave. „Noha vyzerá ako opičia, ale členok je ako ľudský. Keby som videla tieto dve časti od seba oddelené, nikdy by som nepovedala, že patria jednému tvorovi starému dva milióny rokov,“ hovorí Aiellová.

Fosílie si od ich objavenia prezrelo už mnoho vedcov a nie každý tvrdí, že sediba je priamym predchodcom človeka, no väčšina z nich to nevylučuje. Sediba síce mala malý mozog, dlhé ruky, úzky pôrodný kanál a bola veľká asi ako šimpanz. Zároveň však mala krátke prsty, dlhý palec na manipuláciu s predmetmi a jej mozog začal naberať rysy ľudského. „Tento objav nám priniesol čerstvú vlnu dôkazov z kritického obdobia, keď Australopithecus vyhynul a v Afrike sa objavil druh homo,“ povedal Brian Richmond z Univerzity Georgea Washingtona.

Južná Afrika je krajina, kde sa v roku 1924 podarilo objaviť vôbec prvé fosílie druhu Australopithecus africanus (opica z južnej Afriky). V jaskyniach Sterkfontein a Swartkrans odvtedy výskumníci našli desiatky skamenelín podobného druhu starých 2 až 3 milióny rokov a táto oblasť dostala prezývku „kolíska ľudstva.“ Predpokladá sa, že praľudia chodili do jaskýň po vodu, niektorí v nich však ostali uväznení. Časom na nich padla klenba jaskyne a ich pozostatky kvalitne zakonzervovala.

Lebku sediby vedci skúmali v laboratóriách ESRF v Grenobli, kde pomocou röntgenovej mikrotomografie dokázali neinvazívne a s nebývalou presnosťou vytvoriť počítačový model mozgu sediby. Ukázalo sa, že s objemom 420 kubických centimetrov bol len o trochu väčší ako mozog šimpanza. „Zaujímavý je však jeho tvar,“ tvrdí Berger. Záhyby vpredu aj po bokoch naznačujú, že sa tam začalo prepájať viac neurónov. Tieto oblasti súvisia s vývojom reči, sociálnych interakcií a používaním nástrojov.

Sediba teda paleontológom poriadne zamotala hlavu. Prekresľovať strom evolúcie človeka síce zatiaľ netreba, ale výskum a vykopávky ďalej pokračujú a časom rozhodnú, kto je skutočne naším spoločným predchodcom. „Sediba je však veľmi silný kandidát,“ tvrdí Berger neochvejne.

Článok je súčasťou Ročenky Pravdy, ktorá mapuje výnimočné dni na Slovensku, vo svete, v ekonomike, kultúre a športe v roku 2011.

debata chyba