Sibírske korene amerických Indiánov hľadali vedci už skôr, ale presvedčivý dôkaz o presnej lokalite sa podľa expertov podarilo nájsť až teraz. Priniesla ho genetická analýza pozostatkov ľudí, ktorí na území Altaja žili pred 20– až 25-tisíc rokmi. Jej porovnanie s DNA amerických Indiánov vedcov utvrdilo v presvedčení, že pôvodná vlasť indiánskych kmeňov je práve na južnej Sibíri.
Tím amerického genetika Theodora Schurra porovnával veľké množstvo DNA prenášanej po línii otca i matky. V DNA chromozómov Y, odovzdávaných z otca na syna, objavili vedci v genetickom kóde Indiánov i dávnych obyvateľov Altaja zhodnú mutáciu, ktorá je podľa Schurra jedinečná. Zhodné prvky našli genetici aj v mitochondriálnej DNA, ktorú potomkovia získavajú od matky.
Schurrovmu tímu sa podarilo spresniť aj obdobie, kedy sa predkovia dnešných Indiánov vydali na cestu z Altaja cez Sibír na americký kontinent. Zistili, že zhruba pred 13– až 14-tisíc rokmi sa genetický kód Altajcov a amerických Indiánov začal odlišovať. Potvrdzuje to predchádzajúce domnienky, že práve v tejto dobe prekročili predkovia Indiánov zamrznutý Beringov prieliv, oddeľujúci východosibírsku Čukotku od Aljašky.
Štrnásťtisícročnú históriu obývania Ameriky potvrdil aj minuloročný výskum publikovaný v žurnále Science. ,,Som si istý, že minimálne pôvodní obyvatelia Ameriky sa výsledkom tohto výskumu potešia. Našli sme totiž dôkaz, že Amerika bola obývaná dlhšie, ako sa dosiaľ uvádzalo," povedal Eske Willerslev z kodanského Centra geogenetiky.
Prvé stopy po pôvodných obyvateľoch Severnej Ameriky siahajú ku kultúre Clovis, ktorá v Amerike žila zhruba pred 13-tisíc rokmi. ,,Náš výskum však ukázal, že lov na mastodonty sa začal tisíc rokov pred kultúrou Clovis. Zároveň však stále nevieme s istotou povedať, či mastodonty vykynožili ľudia, alebo sú za tým iné príčiny. Napríklad zmena klímy," hovorí Willerslev.