Prešla totiž testami na potkanoch a vedci už neplánujú jej výraznejšie zmeny. „Myslíme, že je taká dobrá, ako sa len dá,“ povedal Kim Janda zo Scrripsovho výskumného ústavu (TSRI) v Kalifornii. Vakcína funguje tak, že bráni heroínu a látkam, ktoré vznikajú rozpadom v krvnom obehu, aby sa dostali do mozgu. Podobný prístup by sa dal využiť aj na tvorbu vakcín na liečbu závislosti od nikotínu, kokaínu alebo metamfetamínov.
Janda s kolegami novú vakcínu testovali na potkanoch, u ktorých bola vyvinutá závislosť od heroínu. „Drogovo závislé potkany, ktorým bol zabránený prístup k droge, sa k nej kompulzívne vracajú. Naša vakcína však dokázala tomuto správaniu zabrániť,“ povedal George Koob, ktorý v TSRI vedie výskum závislostí. Podľa neho ak vakcína prejde klinickými testami na ľuďoch, môže sa stať bežnou súčasťou terapeutickej praxe. Celosvetový počet závislých od heroínu sa odhaduje na desať miliónov.
Vývoj vakcíny proti heroínu bol podľa vedcov náročný najmä preto, že táto droga sa po aplikácii do krvného obehu veľmi rýchlo rozpadá. „Heroín veľmi rýchlo metabolizuje na látku 6-acetomorfín, ktorá sa ľahko dostane do mozgu a je zodpovedná za väčšinu účinku drogy,“ hovorí Janda. Vakcína preto musí byť účinná nielen proti heroínu, ale aj acetomorfínu. „Vakcína sleduje rozpad heroínu a bráni aktívnym látkam, aby prenikli do mozgu. Myslím, že preto je účinná,“ dodal výskumník, ktorý štúdiu zverejnil v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Testy vakcíny sa začali ešte v roku 2011. V jednom z testov laboratórne potkany vytrénovali tak, aby trikrát posunuli páčkou a dostali sa k dávke drogy. Neskôr podstúpili „liečbu,“ keď posúvanie páčkou im už dávku nezabezpečilo. Následne potkany rozdelili na dve skupiny. Jedna vakcínu dostala, druhá nie. Tie čo neboli zaočkované proti heroínu, sa vrátili do klietky s páčkou a ihneď sa pokúšali jej stláčaním dostať k dávke – podobne ako sa drogovo závislí pacienti po liečbe niekedy vracajú k užívaniu heroínu. Na druhej strane, potkany, ktoré vakcínu dostali, sa o páčku nezaujímali.
Druhý test bol pre potkany ešte ťažší, keďže všetky boli ťažko drogovo závislé a dopriavali si stále väčšie dávky. Dospelo to až do takého štádia, že keby taká dávka bola podaná normálnemu potkanovi, bola by pre neho smrteľná. V tom momente vedci potkany izolovali a tie si museli odtrpieť tridsať dní bez prístupu k droge. Potom ich opäť rozdelili na dve skupiny. Jednej podali placebo, druhej vakcínu a vrátili ich do klietok s páčkou. Všetky nevakcinované potkany sa vrátili k závislosti, no u vakcinovaných sa kompulzívne užívanie drogy neobjavilo. „Podarilo sa nám zabrániť tomu, aby užívali viac a viac heroínu,“ povedal spoluautor štúdie Joel Schlosburg. „A to len zásluhou vakcíny. Pri ľudských pacientoch by bola vakcína používaná spolu s ďalšími formami liečby.“
Pomocou ďalších testov vedci potvrdili, že vakcína blokuje prístup heroínu a 6-acetylmorfínu do mozgu. Nepotláča však účinky metadonu, buprenorfínu a ďalších opiátov, ktoré sa používajú pri substitučnej liečbe. Vakcína sa teda dá používať v kombinácii so štandardnými liečebnými terapiami. Povzbudzujúce bolo aj zistenie, že potkany sa nepokúšali prebiť účinky vakcíny dvoj- až trojnásobným zvýšením dávky heroínu. Janda s kolegami teraz podľa ich vyjadrení hľadajú farmaceutickú spoločnosť, ktorá by sponzorovala klinické testy na drogovo závislých pacientoch.
