Tie by sa následne dali využiť na tvorbu celých nových buniek a tkanív od nervových cez pečeňové až po srdcové a kostné.
Výskum španielskych vedcov z Národného centra pre výskum rakoviny (CNIO) nadväzuje na prácu Šinja Jamanaku. Tomu sa v roku 2006 podarilo urobiť prelomový objav, keď ukázal, ako sa v laboratóriu dajú z normálnych dospelých buniek získať pluripotentné kmeňové bunky. Minulý rok za svoj výskum získal Nobelovu cenu za medicínu.
Do jeho objavu sa za jediný spoľahlivý zdroj „zázračných“ embryonálnych kmeňových buniek považovali niekoľkodňové ľudské embryá. Yamanaka svojím objavom túto kontroverznú metódu obišiel a ukázal, že kmeňové bunky je možné získať napríklad aj z buniek pokožky.
Španielski výskumníci posunuli túto metódu o ďalší krok dopredu a o výsledkoch svojej práce informovali v žurnále Nature. Manuel Serrano zo svojím tímom na pokusných myšiach ukázal, že kmeňové bunky sa dajú pestovať priamo v organizme a nemusia byť pestované v Petriho miskách v laboratóriu.
Embryonálne kmeňové bunky sú stredobodom záujmu tzv. regeneratívnej medicíny, pretože majú schopnosť premeniť sa na akúkoľvek inú bunku v tele. Z kmeňových buniek je možné vypestovať kosť, ale napríklad aj neurón alebo červenú krvinku. Vedci preto dúfajú, že kmeňové bunky raz dokážeme využiť na liečbu zatiaľ neliečiteľných ochorení, ako je Alzheimerova choroba či cukrovka, alebo na opravu tela po závažných úrazoch.
Jamanaka našiel elegantný spôsob, ako presvedčiť dospelé bunky, aby sa vrátili späť vo vývoji a premenili sa pluripotentné kmeňové bunky. Vlastne ku kmeňovým bunkám pridal len špecifický kokteil štyroch génov. Tento kokteil využili aj španielski vedci pri pokusoch na myšiach a zistili, že gény v rôznych tkanivách a orgánoch skutočne spustili premenu dospelých buniek na embryonálne kmeňové bunky.
„Takáto zmena smerovania vývoja dosiaľ nebola v prírode zaznamenaná. Dokázali sme, že embryonálne kmeňové bunky sa dajú vytvoriť aj priamo v rámci živého organizmu a nielen v laboratóriu,“ uviedla spoluautorka štúdie María Abadová.
Vedcom sa týmto spôsobom dokonca podarilo získať totipotentné kmeňové bunky, ktoré sú vývojovo ešte mladšie ako pluripotentné kmeňové bunky. Z totipotentných buniek sa skladá 72-hodinový ľudský zárodok, ktorý v tej chvíli pozostáva len zo 16 buniek. Vedci predpokladajú, že totipotentné bunky budú mať ešte lepšiu schopnosť diferenciácie a tak budú v regeneratívnej medicíne lepšie využiteľné.
Autori priznávajú, že terapeutické využitie ich objavu je ešte vzdialené, no zrejme sa im podarilo ukázať smer, ktorým sa má regeneratívna medicína vyvíjať. „Ďalším krokom bude skúmať, či takto získané kmeňové bunky sú schopné tvoriť rozdielne tkanivá vhodné na liečbu pečene, pankreasu alebo obličiek,“ dodala Abadová.