Chystaná správa bude obsahovať zatiaľ najsilnejšie tvrdenie, že za klimatické zmeny je zodpovedné ľudstvo, a to predovšetkým vypúšťaním skleníkových plynov uvoľňovaných pri spaľovaní fosílnych palív. Dokument má tiež varovať, že klimatické zmeny prinesú v tomto storočí početnejšie vlny horúčav, suchá a záplavy, ak vlády jednotlivých krajín nepodniknú rozhodné akcie proti znečisťovaniu planéty.
Odvčera do štvrtka budú v Štokholme diskutovať vedci a zástupcovia vlád 195 krajín o návrhu správy, ktorej zverejnenie sa očakáva v piatok. Vzrušené diskusie sa pravdepodobne povedú predovšetkým okolo skutočnosti, že sa tempo otepľovania našej planéty v tomto desaťročí spomalilo, napriek rastúcim emisiám skleníkových plynov.
Podľa skeptikov toto spomalenie rastu teplôt popiera doterajšie tvrdenia veľkej časti vedcov, týkajúce sa podielu ľudstva na globálnom otepľovaní. Návrh správy sa snaží túto „prestávku“ v otepľovaní vysvetliť.
„Takéto pätnásťročné prestávky sú v historických záznamoch bežné,“ píše sa v správe s tým, že k týmto pauzám prispievajú rôzne prírodné javy ako erupcie sopiek tlmiace slnečné lúče či periodické ochladzovanie oceánov. Vedci však očakávajú, že v najbližších rokoch bude otepľovanie opäť citeľnejšie. V návrhu správy však tiež priznávajú, že zemská atmosféra je zrejme o niečo menej citlivá na hromadenie oxidu uhličitého, než sa predpokladalo.
Piatková správa má byť hlavnou príručkou pre vlády, ktoré sľúbili spolupracovať s OSN na dohode o obmedzení emisií skleníkových plynov, ktorá by mala byť uzavretá do konca roka 2015. Podľa návrhov správy sú hlavnou príčinou otepľovania Zeme od 50. rokov minulého storočia minimálne s 95-percentnou pravdepodobnosťou ľudské aktivity, a to predovšetkým používanie fosílnych palív, ako je ropa a uhlie.
Táto pravdepodobnosť bola ešte zvýšená od minulej správy z roku 2007, ktorá hovorila o 90-percentnej pravdepodobnosti. V roku 2001 vedci IPCC stanovili pravdepodobnosť, že za otepľovanie môže ľudstvo, na 66 percent.
„Panuje tu veľká istota, že toto (ľudská činnosť) zvýšilo teploty a hladiny oceánov a spôsobilo topenie snehu a ľadu,“ konštatuje sa v návrhu správy Medzivládneho panelu ku klimatickým zmenám, ktorý v roku 2007 získal spolu s bývalým americkým viceprezidentom Al Gorom Nobelovu cenu za mier.
Väčšina týchto vplyvov sa má ďalej zhoršiť, ak vlády razantne neznížia emisie skleníkových plynov, dodáva sa v správe, na ktorej pracovalo 259 expertov z 39 krajín a ktorá má byť jednou zo štyroch správ chystaných IPCC pre nadchádzajúci rok.
Správa varuje, že priemerná teplota na Zemi by mohla v priebehu storočia vzrásť až o 4,8 stupňa Celzia. Zásadné zníženie emisií skleníkových plynov by však podľa expertov mohlo nárast teplôt obmedziť na 0,3 stupňa Celzia do konca storočia. Hladina morí, ktoré počas 20. storočia stúpli o 19 centimetrov, môže ku koncu tohto storočia byť o ďalších 26 až 81 centimetrov vyššia. To by ohrozilo mnohé pobrežné oblasti. Aj tento odhad je v porovnaní s rokom 2007 pesimistickejší.