Podľa vedcov by sa novým vyšetrením dal získať až 5-ročný náskok pred zatiaľ neliečiteľnou chorobou, čo by mohlo byť dosť na spomalenie alebo dokonca zastavenie jej nástupu.
Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Na Slovensku ňou podľa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti trpí 50– až 60-tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará približne 100– až 150-tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Počet pacientov pritom spolu so starnutím populácie neustále stúpa.
Vedci z Nemocnice Johnsa Hopkinsa v USA sa pri hľadaní včasných varovaní o možnom rozvoji Alzheimera zamerali na určité proteíny v mozgovomiešnom moku. Nájdenie takýchto biomarkerov, ktoré by signalizovali prítomnosť ochorenia ešte pred prvými symptómami, by umožnilo pacientom predpísať dostupné lieky a progres ochorenia spomaliť alebo zastaviť.
Tichý príchod Alzheimera
V súčasnosti veľa takýchto liekov nie je. Jedným z dôvodov, prečo neprejdú klinickými testami, je však podľa výskumníkov aj to, že sa skúšajú na ľuďoch s rozvinutým štádiom Alzheimerovej choroby. Vtedy už je však často neskoro a Alzheimer stihol napáchať priveľa škôd, aby lieky dokázali, že môžu pacientom pomôcť.
„Keď vidíme, že má pacient vysoký tlak a vysoký cholesterol, tak nečakáme s liečbou, až kým mu zlyhá srdce. Skorá liečba pomáha, aby sa stav pacientov nezhoršil, a toto chceme dokázať aj s Alzheimerovou chorobou,“ uviedla profesorka Marilyn Albertová v štúdii zverejnenej v žurnále Neurology. „Problém s Alzheimerom však je, že ho nevidíme prichádzať a to napriek tomu, že sa v mozgu rozvíja desať rokov alebo aj dlhšie predtým, ako sa prejavia prvé symptómy.“
Vo svojom výskume Albertová s kolegami použila vzorky mozgovomiešneho moku získaného v rámci projektu BIOCARD od 265 zdravých dobrovoľníkov v strednom veku. Tri štvrtiny z nich mali v rodine blízkeho príbuzného s Alzheimerovou chorobou a teda boli vystavení vyššiemu riziku vzniku tohto ochorenia. Vedci dobrovoľníkov sledovali a každoročne testovali medzi rokmi 1995 až 2005 a potom opäť od roku 2009. Pri analýze údajov ich zaujal najmä pomer tau a beta proteínov v mozgovomiešnom moku. Už dlhšie sa vie, že tieto proteíny sa nachádzajú v mozgu ľudí s Alzheimerom v pokročilom štádiu. „Nás však zaujímalo, či dokážeme namerať niečo v moku kognitívne zdravých ľudí a určiť, kedy sa u nich prejavia symptómy. Odpoveď je áno,“ hovorí Albertová.
Tau a beta varovanie
Alzheimerova choroba pracuje tak, že poškodzuje dôležité metabolické procesy, ktoré udržujú neuróny zdravé. Neuróny následne prestanú fungovať, prestanú komunikovať s inými neurónmi a umrú. Mozog ľudí s Alzheimerom vykazuje dve abnormálne štruktúry. Jednou je amyloidový povlak a druhou sú hrčky alebo uzlíky vytvorené z tau proteínov. Tieto uzlíky sa nachádzajú vnútri neurónov. Za normálnych okolností tau proteíny tvoria kostru neurónov, no keď sa k nim pripojí priveľa fosforečnanov, začnú sa tvoriť uzlíky. A ako sa Alzheimerova choroba v mozgu pomaly rozvíja, tak rastie množstvo tau proteínov a klesá množstvo beta proteínov v mozgovomiešnom moku. Beta proteíny totiž ostanú zachytené v pasci tvoriaceho sa povlaku.
Profesorka Albertová v štúdii uvádza, že tieto zistenia pochádzajú síce z dlhodobého výskumu, no zapojila sa do neho len relatívne malá vzorka dobrovoľníkov. Preto nemožno tieto zistenia vyhlásiť zatiaľ za všeobecne platné. Je však presvedčená, že ďalšie skúmanie vzťahu tau a beta proteínov s Alzheimerom by mohlo viesť k rýchlemu odhaleniu vzniku ochorenia aj k testovaniu účinnosti nových liekov.