Praľudia boli odlišní, no predsa jeden druh

Čo ak najskorší členovia rodu Homo, ako bol človek zručný, človek turkanský alebo človek vzpriamený, v skutočnosti boli jeden a ten istý druh, len proste každý vyzeral trochu inak?

, 18.10.2013 12:00
Lebky z Dmanisi. Foto: SITA/AP, Shakh Aivazov
Pračlovek, lebka, predkovia Lebky z Dmanisi.

Presne s touto myšlienkou prišli autori novej štúdie, v ktorej opisujú a analyzujú kompletne zachovanú lebku pračloveka. Lebku objavili v Dmanisi v Gruzínsku a je stará 1,8 milióna rokov.

Na rozdiel od iných fosílií rodu Homo táto lebka s označením Lebka 5 je kombináciou malej lebečnej dutiny a podlhovastej tváre s veľkými zubami. Objavili ju pri pozostatkoch ďalších štyroch praľudí, rôznych zvierat a niekoľkých kamenných nástrojov. Všetky patrili do rovnakého časového obdobia, a preto ide o skutočne pozoruhodný nález. Antropológom umožnil porovnávať päť lebiek medzi sebou a tak došli k záveru, že fosílie týchto praľudí neboli od seba viac odlišné, že by boli medzi sebou odlišné pozostatky piatich súčasných ľudí alebo piatich šimpanzov.

Výskumníci zvyčajne používajú rôzne odlišnosti medzi fosíliami praľudí na definovanie rôznych druhov. Vo svetle nových nálezov z Gruzínska však David Lordkipanidze z Národného múzea v Tbilisi s kolegami zo Švajčiarska a USA tvrdia, že tieto rozdiely sú len variáciami jedinej evolučnej línie človeka vzpriameného. Informovali o tom v prestížnom vedeckom žurnále Science.

„Ak by bola tvár a lebečná dutina Lebky 5 objavená v Afrike na rôznych náleziskách, tak by sme ich priradili rôznym druhom,“ hovorí Christoph Zollikofer z Antropologického ústavu a múzea v Zürichu. „A to preto, že Lebka 5 spája niektoré unikátne črty, ktoré sme dosiaľ na žiadnej dávnej fosílii rodu Homo nevideli.“

Vzhľadom na tieto fyzické črty by sa Lebka 5 z Dmanisi dala prirovnať k rôznym fosíliám z Afriky starým 2,4 milióna rokov, ale aj k európskym a ázijským nálezom, ktoré sú staré 1,8 a 1,2 milióna rokov. „(Fosílie z Dmanisi) sú medzi sebou odlišné, tak by bolo lákavé ich priradiť rôznym druhom praľudí. Vieme však, že pochádzajú z rovnakého miesta a času, takže by mohli patriť jednej populácii jedného druhu,“ vysvetľuje Zollikofer.

Pozostatky praľudí z Dmanisi pochádzajú z pleistocénu, z obdobia krátko po tom, čo sa predchodcovia človeka odlúčili od druhu Australopithecus a odišli z Afriky. Lebka 5 podľa všetkého patrila mužovi, ktorého lebečná dutina mala objem len 546 kubických centimetrov. Napriek malému mozgu mal tento pračlovek telesné proporcie, ako je dĺžka končatín, veľmi podobné modernému človeku.

Vďaka bohatému nálezisku v Dmanisi môžeme medzi jedincami vidieť mnoho rozdielov. No tieto rozdiely nie sú o nič väčšie, než by sme vypozorovali medzi modernými ľuďmi alebo šimpanzami. Z toho vyplýva, že praľudia z Afriky neboli rôzne druhy prispôsobené životu v rôznych podmienkach. V skutočnosti z afrického kontinentu vzišiel jeden druh predchodcu človeka, ktorý sa vedel prispôsobiť životu v rôznych ekosystémoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Dmanisi #lebka #pračlovek #predok