Tvrdia to izraelskí a nemeckí archeológovia, ktorí sa na zánik faraónskeho Egypta, mykénského Grécka a Kréty, Ugaritu v Sýrii a mestských štátov v Kanaáne pozreli z hľadiska vtedajších klimatických zmien.
Vedci k tomuto zisteniu došli po trojročnom výskume, o ktorom informovali v odbornom časopise Journal of the Institute of Archaeology. Autori tvrdia, že na konci bronzovej doby panovalo dlhé obdobie sucha, ktoré vyvolalo medzi národmi východného Stredomoria hlad a masovú migráciu. Došli k tomu výskumom vrstiev sedimentov uložených pod Galilejským jazerom. Vyzdvihli z jeho dna osemnásťmetrové pruhy horniny a z usadenín potom vypreparovali skamenené zrniečka peľu.
„Peľ patrí k najtrvanlivejším organickým materiálom v prírode,“ povedala Dafna Langgutová z Univerzity v Tel Avive. „Peľ do jazera navial vietor. Usadil sa na dne jazera a v podvodných sedimentoch. Každý rok pribudla ďalšia vrstva, čím sa vytvorilo prostredie bez kyslíka, v ktorom sa peľové zrná uchovali. My z nich dnes dokážeme vyčítať, aká vegetácia bola v okolí jazera a v akých klimatických podmienkach rástla.“
Pomocou metódy rádioaktívneho izotopu uhlíka sa zistilo, že medzi rokmi 1250 až 1100 pred naším letopočtom oblasť zasiahlo niekoľko období veľkého sucha. K podobným výsledkom sa došlo pri skúmaní sedimentov odobratých zo západného brehu Mŕtveho mora.
Profesor Israel Finkelstein, povedal, že v porovnaní s podobnými štúdiami sa v tomto prípade pracovalo so vzorkami sedimentov pochádzajúcich z období idúcich rýchlo za sebou – zhruba po 40 rokoch. Normálne sa v takej ďalekej minulosti vzorky pri výskume väčšinou radia za sebou po stovke rokov. Finkelstein povedal, že obdobie mimoriadneho sucha trvalo 150 rokov a že pri použití bežnej metodiky by mohlo ľahko uniknúť.
V prospech teórie zachytenej v novej štúdii svedčia aj fakty známe o ríšach z konca bronzovej doby – mnohé mestá vo východnom Stredomorí vtedy zničili požiare. Mimoriadne sucho a hlad zachytávajú aj niektoré dokumenty z tej doby. Vie sa napríklad, že následky sucha postihli ríšu Chetitov v Anatólii.
Okrem dlhodobého sucha oblasť postihlo aj niekoľko období chladu, ktoré zničili úrodu. Veľký počet ľudí sa vtedy dal do pohybu a sťahoval sa za plodinami južne od týchto oblastí. Vznikli tak podmienky na vznik budúceho izraelského kráľovstva a ďalších politických celkov.