„Ak ľudstvo nechce skončiť ako dinosaury, musíme túto udalosť preskúmať do detailov,“ uviedol Qing-Zhu Yin z Kalifornskej univerzity, ktorý na výskume spolupracoval s Ruskou akadémiou vied, NASA, SETI a ďalšími organizáciami z deviatich krajín.
Čeľabinsk bol najväčší meteorid, ktorý zasiahol Zem po udalosti v Tunguske na ruskej Sibíri. Vedci pri jeho skúmaní použili všetky dostupné technológie a zdroje od amatérskych videozáberov až po detailné laboratórne analýzy. Ukázalo sa, že Čeľabinsk patrí k najbežnejšiemu typu meteoritov, tzv. bežným chondritom. „Ak v budúcnosti dôjde ku katastrofickej zrážke s meteoritom, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o vesmírny objekt tohto typu,“ hovorí Qing-Zhu Yin v štúdii publikovanej v Science.
Explózia vyvolala tlakovú vlnu, v dôsledku ktorej v ten deň skončilo v nemocnici 1 200 ľudí. Meteor explodoval silou 600-tisíc ton TNT a na základe videí výskumníci vypočítali, že do atmosféry Zeme vletel rýchlosťou 19 kilometrov za sekundu (68 400 kilometrov za hodinu). Meteorid Čeľabinsk mal pôvodne v priemere 20 metrov a vo výške 30 kilometrov nad povrchom sa rozpadol na kusy. Počas explózie bol meteor jasnejší ako Slnko a niektorým ľuďom spôsobil popáleniny.
Astronómovia odlišujú medzi meteoridom, meteorom a meteoritom. Meteroid je relatívne malý úlomok v slnečnej sústave. Po vstupe meteoroidu do zemskej atmosféry dochádza k svetelnému úkazu vytvorenému tlakom na vzduch. Tento jav sa volá meteor alebo padajúca hviezda. Ak nejaká časť meteoru vydrží celú cestu dole na zemský povrch, nazýva sa meteorit.
Podľa odhadov vedcov sa tri štvrtiny meteoridu vyparili, väčšina zvyšku, čo ostala, sa zmenila na prach a iba malá časť (okolo 5-tisíc kilogramov, teda 0,05 percenta pôvodného meteoridu) dopadla na zem ako meteorit. Najväčší nájdený kus váži 650 kilogramov a v októbri ho Federálna uralská univerzita vytiahla z jazera Čebarkul.
Tlaková vlna z výbuchu meteoru porozbíjala okná na budovách, mnohé sa zatriasli a niektorých ľudí sotila na zem. Oľga Popovová z Ruskej akadémie vied a Peter Jenniskens z NASA navštívili 50 dedín v oblasti a podľa svedkov bolo explóziu cítiť do vzdialenosti 90 kilometrov.
Na Kalifornskej univerzite robili chemickú a izotopickú analýzu nájdených meteoritov. Profesor Ken Verosub zmeral ich magnetické a kovové vlastnosti, Doug Rowland skúmal meteority pomocou röntgenu a tomografu (CT). Na základe týchto meraní určili, že Čeľabinsk je vesmírne teleso staré 4,452 miliardy rokov, a teda vznikol tesne po sformovaní našej slnečnej sústavy.
Jenniskens z NASA vypočítal, že Čeľabinsk zrejme pochádza z rodiny asteroidov Flora z pásma planétok, ktoré sa nachádza medzi Marsom a Jupiterom. Pásmo planétok vzniklo z prvotnej slnečnej hmloviny ako skupina planetezimál, malých predchodcov planét. Infračervené pozorovania naznačujú, že pásmo planétok má od 700-tisíc do 1,7 milióna asteroidov s priemerom 1 kilometer a viac.
Oproti nim bol Čeľabinsk úplný trpaslík a Jenniskens odhaduje, že bol pôvodne súčasťou asteroidu, ktorý sa pred 1,2 milióna rokmi rozpadol. K rozpadu zrejme došlo pri predchádzajúcom blízkom prelete okolo Zeme. To však znamená, že množstvo ďalších úlomkov môže na byť na ceste k priamemu stretnutiu s našou planétou. Sú však také malé, že je takmer nemožné nájsť ich pomocou teleskopov.
Qing-Zhu Yin upozornil, že dopady meteoritov, ako bol Tunguský a teraz Čeľabinsk, môžu byť častejšie, než si myslíme. Napríklad z „náletu“ meterov v roku 1976 nad Čínou sa dosiaľ našli štyri tony vesmírneho materiálu. „Čeľabinsk nám poslúži ako kalibračný bod pre budúce dopady meteoritov,“ hovorí Qing-Zhu Yin, ktorý pracuje na vývoji Veľkého synoptického prieskumného teleskopu (Large Synoptic Survey Telescope), ktorý má slúžiť práve na hľadanie menších meteoridov v blízkosti Zeme.