Informovala o tom univerzita v Rezne (Nemecko), ktorej odborníci tieto jednobunkové organizmy zvané archea, konkrétne kmeň Thaumarchaeota, na ľudskom tele zistili. Vedecký tím nález zverejnil v magazíne PLoS ONE.
Archea vyhľadáva predovšetkým extrémne miesta, žije okrem iného v blízkosti horských prameňov, na dne morí, v zahnívajúcom bahne či vo vodách s vysokým obsahom solí.
Thaumarchaeota zohráva dôležitú úlohu v zemskom kolobehu dusíka. „O vzájomnom pôsobení s ľuďmi sa doteraz vôbec nevedelo,“ uviedla bavorská univerzita.
Mikrobiologička Christine Moisslová-Eichingerová objavila stopy archeí v takzvanom čistom prostredí, teda v priestoroch, kde je úroveň prachu, mikróbov či aerosolí na veľmi nízkej úrovni. Čisté prostredie sa bežne využíva nielen na výskumnú prácu, ale aj na továrenskú výrobu citlivých zariadení, ako sú napríklad kozmické sondy.
Moisslová-Eichingerová si vysvetlila zmienené znečistenie mikroorganizmami tým, že archea musí byť v kontakte s ľuďmi. Túto domnienku potom podporili ďalšie také nálezy na jednotkách intenzívnej starostlivosti v nemocniciach.
Reznianski vedci preto preverili vzorky sterov ľudskej pokožky a objavili mnoho archeí na koži testovaných ľudí. „U niektorých tvorila archea až desať percent všetkých zistených mikroorganizmov,“ vysvetlila univerzita.
Zatiaľ však nie je jasné, či zvýšený počet archeí je pre ľudskú kožu prínosom, alebo naopak, škodí. Vedci tiež nevedia, či väčšie množstvo týchto mikroorganizmov súvisí s určitými vekovými skupinami ľudí.
Na Zemi sa archea, ktorá je nezávislá od ostatných domén života, objavila podľa Wikipédie pred 3,5 miliardy rokov. Niektorí vedci s odkazom na nálezy v Grónsku hovoria až o 3,8 miliardy rokov. Na porovnanie, Zem vznikla približne pred 4,6 miliardy rokov.