Európsky Projekt ľudského mozgu (Human Brain Project) sa pokúsi simulovať bilióny nervových prepojení, ktoré tvoria ľudský mozog. Cieľom je porozumieť, ako tento najzložitejší ľudský orgán funguje. Túto oblasť výskumu komisia vybrala najmä pre starnutie európskej populácie, pričom neurologické ochorenia ako alzheimer alebo parkinson ostávajú stále veľkou neznámou a sú neliečiteľné.
Samotná snaha simulovať prácu mozgu má pritom viesť k vzniku nových informačných technológií schopných riadiť, spracovať a využiť obrovské množstvo informácií. V konečnom dôsledku by mala teda vzniknúť počítačová sieť, ktorá by fungovala ako ľudský mozog.
Ďalším cieľom projektu je zistiť, ako mozog môže spracúvať tak veľa informácií, a pritom využívať relatívne zanedbateľné množstvo energie oproti kremíkovým superpočítačom. Mozog totiž nepotrebuje na fungovanie viac energie ako žiarovka.
Aj americký prezident Barack Obama sa rozhodol podporiť výskum sivej kôry. „Ako ľudstvo môžeme pozorovať galaxie vzdialené svetelné roky,“ povedal Obama. „Môžeme študovať častice menšie ako atóm, ale stále ešte sme nevyriešili záhadu hmoty s hmotnosťou troch libier (približne 1,4 kilogramu), ktorú máme medzi ušami.“ Výskum by mohol podľa Obamu priviesť vedcov k odpovediam na otázky, ako liečiť Parkinsonovu choroby, autizmus alebo následky mŕtvice. To by zlepšilo životy miliárd ľudí, povedal americký prezident.
O americkej iniciatíve BRAIN (mozog), ako sa projektu Brain Research through Advancing Innovative Neurotechnologies (Výskum mozgu pomocou pokročilých inovatívnych neurotechnológií) hovorí, sa Obama prvýkrát zmienil vo svojej správe o stave únie. Vedci pre svoju prácu budú musieť vyvinúť novú technológiu, ktorá im „rýchlosťou myšlienok“ umožní zaznamenávať elektrickú aktivitu jednotlivých mozgových buniek aj spletitých nervových trás.
Obama tiež očakáva, že investičné stimuly povedú k tvorbe pracovných miest a povzbudia americké hospodárstvo rovnako, ako to bolo v prípade projektu výskumu ľudského genómu v 90. rokoch. „Každý dolár, ktorý sme investovali, aby sme rozlúštili ľudský genóm, priniesol našej ekonomike 140 dolárov,“ vysvetlil.
Do výskumu mozgu však idú aj súkromné peniaze, a preto je na internete prístupný atlas ľudského mozgu. Predstavuje anatómiu a gény, ktoré stoja za ľudskou mysľou. Projekt stál približne 55 miliónov dolárov, ktoré poskytol spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft Paul Allen. Jeho cieľom je urýchliť výskum toho, ako ľudský mozog funguje, a podnietiť nové objavy.
Zverejnený atlas pripomína špičkový viacúčelový systém GPS navigácie. V mozgu identifikuje tisíc orientačných bodov vychádzajúcich z vyše sto miliónov údajov o biochémii každého bodu a génoch, ktoré sa v ňom prejavujú. Vedci tak môžu napríklad skúmať, ako ochorenie či bolesť ovplyvňuje jednotlivé oblasti mozgu. Pomocou atlasu napríklad možno zistiť aj to, ako jednotlivé lieky anatomicky fungujú v mozgu.