„Je vzrušujúce myslieť na možnosti, ktoré nám tento objav ponúka. A to nielen v regeneratívnej medicíne, ale tiež pri rakovine,“ uviedla Haruko Obokataová z Riken Centre for Developmental Biology. Vedkyňa je podľa vlastných slov prekvapená, že krvinky takýmto spôsobom reagujú na svoje prostredie.
Objav pritom pochádza z testov na krvi z myší. Vedci preto v súčasnosti testujú ľudské krvinky. „Ak to bude fungovať na ľuďoch tak ako na myšiach, pôjde o rýchlejší, lacnejší a možno aj bezpečnejší spôsob reprogramovania buniek,“ vyhlásil Chris Mason z University College London. Liečba degenerácie žltej škvrny, ktorá vedie k strate zraku, napríklad v súčasnosti trvá až desať mesiacov a je vysoko nákladná. Podľa Masona nová metóda tvorby kmeňových buniek skráti celú liečbu aj o niekoľko týždňov, čo nakoniec aj zníži náklady.
Vedci z celého sveta skúmajú kmeňové bunky z rôznych zdrojov už vyše desaťročia. Cieľom je hlavne využiť ich schopnosť premeniť sa na akékoľvek bunky v tele. Z kmeňových buniek je možné vypestovať akékoľvek tkanivo od kostného cez pečeňové až napríklad po nervové. Zvládnutie techniky pestovať v laboratóriu náhradné tkanivá či dokonca celé orgány by prinieslo revolúciu do lekárskej praxe a vedci sa domnievajú, že vďaka tomu bude možné liečiť dosiaľ neliečiteľné ochorenia, ako je cukrovka alebo Alzheimerova choroba.
„Je to revolučný prístup,“ komentoval metódu Dusko Ilic z Kings College London. „Nezjednodušuje však liečbu pomocou kmeňových buniek. V tomto prípade budeme musieť používať rovnaké opatrenia ako pri kmeňových bunkách izolovaných z embryí alebo po reprogramovaní štandardnou metódou,“ dodáva vedec.
Hoci mnohí odborníci považujú objav za zásadný, potrvá ešte dlho, kým pochopia povahu kmeňových buniek vytvorených kyselinovou stimuláciou. Ako uviedol Lovell-Badge z Rady pre lekársky výskum vo Veľkej Británii, vedci musia ešte spoznať mechanizmus, ktorý stojí za transformáciou kyselinou stimulovaných krviniek a tiež zistiť, prečo sa niečo podobné nestane, keď zjeme citrón alebo vypijeme kolu.
Kmeňové bunky majú veľký potenciál v budúcnosti. Vedcom sa už napríklad podarilo vypestovať z kmeňových buniek funkčnú ľudskú pečeň. Bunky pritom získali z buniek pokožky a z krvi, čím obišli kontroverznú metódu získavania kmeňových buniek z niekoľkodňových ľudských embryí. Ich úspech naznačuje, že sa blíži čas, keď bude možné pestovať náhradnú pečeň a iné orgány potrebné na transplantáciu v laboratórnych podmienkach. Pacienti tak nebudú musieť čakať na vhodných darcov.
Podľa japonských vedcov bude trvať ešte asi desať rokov, kým sa začne „laboratórna“ pečeň používať na liečbu ľudí. Dosiahnutý pokrok je však dôkazom o uskotčniteľnosti ambiciózneho vedecko-medicínskeho projektu.