Vedci postavili do stredu radu fosílií pravekých opancierovaných rýb rybu Romundina, pretože práve tá zreteľne dokumentuje začiatok vývinu čeľustí, ktoré boli základom vývoja tváre. Pred Romundinou boli všetky živočíchy bez čeľustí, v súčasnosti existujú už len dva druhy bezčeľustných stavovcov. Sú nimi kruhoústnice mihule a sliznatky. Všetky ostatné stavovce vrátane ľudí čeľusť majú a vďaka nej majú aj tvár.
Hlava embryí bezčeľustnatcov sa vyvíja tak, že po oboch stranách mozgu rastie dopredu tkanivo, ktoré sa spojí v strede a vytvorí akúsi veľkú hornú peru, ktorá obkolesuje jedinú nosnú dierku umiestnenú priamo pred očami. Pri čeľustnatcoch toto isté tkanivo rastie zospodu stredu mozgu a rozdvojuje sa okolo nosných dutín, ktoré sa otvárajú smerom von. Preto aj my máme nos a dve nosné dierky namiesto jednej diery v strede tváre. Stavovce s čeľusťami majú takisto dlhšiu prednú stranu mozgu, vďaka čomu majú ľudia nos vystupujúci medzi očami a nie zasadený dovnútra medzi očami.
Až dosiaľ bolo len veľmi málo známe o postupných štádiách dramatickej premeny živočíchov z bezčeľustných na tvorov s čeľusťou. Vedcom sa však teraz podarilo nájsť rozhodujúci prechodný krok práve v kostných pozostatkoch 415 miliónov rokov starej ryby Romundina.
Romundiny mali oddelené pravé a ľavé nosné dierky, ktoré však stále boli uložené pomerne hlboko, ako je to pri bezčeľustnatcoch. „Táto lebka je mixom primitívnych a moderných znakov, vďaka čomu je dôležitou prechodnou fosíliou vo vývoji čeľustí,“ uviedol Vincent Dupret z Univerzity v Uppsale, ktorý pri výskume viedol tím švédskych a francúzskych vedcov. Výsledok práce publikovali v žurnále Nature.
Vnútornú štruktúru lebky vedci skúmali pomocou vysokoenergetického röntgenového synchotónu ESRF v Grenobli. Pomocou toho zistili, že lebka Romundiny chránila mozog s krátkou prednou stranou, aký mali bezčeľustnatce. „V dôsledku toho mala Romundina stavbu lebky ako moderné stavovce, no s proporciami primitívnych druhov bez čeľustí,“ hovorí spoluautor štúdie Per Ahlberg. „To nám ukazuje, že najprv sa začalo meniť usporiadanie základných tkanív a zvyšok hlavy sa zmenil až neskôr.“
Umiestnením Romundiny medzi staršie a mladšie fosílie dokázali vedci zrekonštruovať proces premeny tváre stavovcov. A keby tento rad rozširovali ďalej ako postupovala evolúcia, dostali by sa od pravekej Romundiny až k lebke človeka.