Výskumný inštitút v Dachau sa podľa neho v roku 1944 zaoberal problémom, ako udržať infikované komáre dostatočne dlho nažive, aby ich bolo možné dopraviť na územie nepriateľa a tam ich vypustiť.
Oficiálne toto nacistické laboratórium, založené v roku 1942 šéfom SS Heinrichom Himmlerom, hľadalo prostriedky proti chorobám prenášaným všami a hmyzom. Medzi nemeckými vojakmi aj obyvateľmi koncentračných táborov bol totiž značne rozšírený týfus a ďalšie choroby. Záznamy vedúceho inštitútu Eduarda Maya však nepripúšťajú iný záver, než že sa tam pracovalo aj na zbrani proti nepriateľom, tvrdí Reinhardt.
Vedec z univerzity v Tübingene ako prvý prebádal výskumné protokoly entomologického inštitútu v Dachau a poznámky jeho vedúceho Maya. Pracovníci ústavu podľa nich v roku 1944 skúmali rôzne druhy komárov a hľadali ten, ktorý by bol najvhodnejší na nasadenie ako vojnová zbraň.
Maláriou infikované komáre nacisti v Dachau podľa dokumentov pestovali vo veľkom. „Samičky dostávajú každú druhú noc králika, aby mohli cicať krv,“ napísal jeden z vtedajších pracovníkov laboratória v liste priateľovi. Lekár Claus Schilling, odsúdený na trest smrti v povojnovom procese s osadenstvom tábora v Dachau, robil experimenty s maláriou aj na väzňoch tohto neslávne známeho nacistického zariadenia.
Kľúčovou otázkou výskumu podľa Reinhardta bolo, či bodavý hmyz bude schopný prežiť tak dlho bez potravy, aby ho bolo možné prepraviť z chovnej stanice na miesto určenia. Mayovi a jeho tímu sa nakoniec údajne podarilo nájsť riešenie. "Transport z chovnej stanice na miesto vysadenia je možný. Pre praktické použitie by sa mal nasadiť anofeles štvorškvrnný, " odporučil vedúci výskumu, z ktorého formulácie Reinhardt usudzuje, že vedcom v Dachau išlo o vývoj ofenzívnej zbrane.
Odborníci si doteraz neboli istí, či nacisti počas druhej svetovej vojny plánovali použiť biologický arzenál. Podľa Reinhardta jeho poznatky umožňujú túto diskusiu znovu otvoriť.