Ostatky muža, ktorý mal asi 25 až 35 rokov, našla vlani v hrobe v Sudáne na brehu rieky Níl študentka Durhamskej univerzity zo severovýchodného Anglicka. Kosti javili prítomnosť metastatického karcinómu, ktorý sa z pôvodného miesta výskytu rozšíril do ďalších častí tela. Nie je však možné zistiť, či muž na túto chorobu zomrel.
„Toto by mohlo pomôcť pochopiť takmer neznámu históriu choroby. Máme len veľmi málo prípadov rakoviny z doby pred prvým tisícročím nášho letopočtu,“ povedala Michaela Binderová, ktorá kostru objavila. Z kostí nie je možné určiť, kde rakovina prepukla. Jej príčina mohla byť z okolitého prostredia napríklad spôsobená karcinogénnymi látkami z dymu zo spaľovaného dreva, genetická, alebo mohla byť vyvolaná schistosomózou – parazitárnym ochorením, ktoré dodnes spôsobuje rakovinu močového mechúra a prsníka v tejto oblasti Afriky.
Výskumný tím z Durhamskej univerzity a Britského múzea uviedol, že hoci je rakovina jednou z hlavných príčin úmrtí na svete, až doteraz bola v archeologických nálezoch prakticky neprítomná. Zatiaľ bol na svete potvrdený jediný prípad metastatického karcinómu z doby pred prvým tisícročím pred naším letopočtom u ľudských ostatkov a z dvoch nálezov existuje podozrenie na prítomnosť rakoviny.
Prípad rakoviny prsníka je známy ešte zo starého Egypta. Hippokrates medzi rokmi 460 až 370 pred naším letopočtom opísal niekoľko druhov rakoviny a chorobu nazval podľa raka alebo kraba, lebo mu nádory pripomínali telo kôrovca s končatinami rozvetvujúcimi sa do strán. S pitvami a skúmaním rakoviny sa však začalo až v 16. až 17. storočí. Zo začiatku sa verilo, že môže byť nákazlivá. Až lekár John Hill v roku 1761 uviedol, že rakovina nosa je spôsobená častým šnupaním tabaku. Odvtedy sa viac prihliadalo na životné podmienky a návyky ako jednu z hlavných príčin smrteľného a aj v súčasnosti stále ťažko liečiteľného ochorenia.