Výskum sčasti financovaný Goddardovým inštitútom vesmírnych štúdií NASA upozorňuje, že súčasná civilizácia pripomína vývoj Rímskej ríše alebo civilizácie Mayov a ak sa chceme vyhnúť ich osudu, je nutné okamžite prijať radikálne opatrenia.
V blízkej budúcnosti totiž môže dôjsť k „perfektnej búrke,“ v ktorej sa skombinuje hneď niekoľko faktorov. Medzi nimi sú klimatické zmeny, nadmerný rast populácie, vyčerpanie zdrojov, znehodnotenie pôdy a nedostatok vody. Podobné varovania ako NASA vydal nedávno aj hlavný vedecký poradca pre britskú vládu John Beddington.
„V 21. storočí musíme udržateľne uspokojiť rastúci dopyt po vode a energii. Do roku 2030 budeme musieť produkovať o 50 percent viac potravín a energií, zabezpečiť o 30 percent viac dodávok sladkej vody a pritom sa vyrovnať s klimatickými zmenami,“ varuje Beddington. Podľa neho časť riešení spočíva vo využívaní moderných biotechnológií a nanotechnológií. To však samo osebe stačiť nebude. Bude nutné zmeniť správanie ľudí a uskutočniť „zelenú revolúciu“.
K podobným záverom dospela aj štúdia NASA, ktorú viedol Safa Motesharrei z Univerzity v Marylande a ktorá bola publikovaná v žurnále Ecological Economics. Vedci v nej vychádzali z teoretického modelu HANDY, ktorý opisuje dynamiku prírody na báze predátorov a ich koristi. K týmto dvom premenným pridali ďalšie dve premenné, a to akumuláciu bohatstva a ekonomické rozdiely medzi bohatými (elitou) a chudobnými.
V súčasnosti vysoký stupeň ekonomického rozvrstvenia priamo súvisí s nadspotrebou zdrojov elitami. „Vytvorené materiálne hodnoty nie sú spravodlivo rozdeľované celej spoločnosti, ale kontrolu nad redistribúciou majú len elity. Masy obyčajnej populácie, ktoré materiálne hodnoty produkujú, dostávajú len ich menšiu časť, niekedy len toľko, aby sa udržali tesne nad hranicou prežitia.“
Vedci varujú, že ak tento vývoj bude pokračovať bez akýchkoľvek zmien, povedie nevyhnutne ku kolapsu civilizácie. Nadmerná spotreba v bohatých krajinách a nespravodlivé prerozdeľovanie zdrojov smeruje k hladomorom a nepokojom, nedostatku pracovnej sily a nakoniec sa celý systém zrúti.
Tím vedcov však zostáva relatívne optimistický a upozorňuje, že najhorší scenár nie je nevyhnutný. Vedci sú naďalej presvedčení, že zodpovedajúca politika a štrukturálne zmeny môžu kolaps našej civilizácie odvrátiť, alebo môžu dokonca viesť k zvýšeniu jej stability.
Predpokladom je pochopenie dvoch hlavných kľúčov – prvým je zníženie ekonomických nerovností tak, aby došlo k spravodlivejšiemu rozdeleniu vytváraných hodnôt, druhým je dramatické obmedzenie spotreby zdrojov príklonom k tým obnoviteľným v spolupráci so spomalením nárastu populácie.
Zároveň vedci upozorňujú, že ich model neslúži na predpovedanie budúcnosti, ale pomáha pochopiť mechanizmy evolúcie spoločnosti. "Netvrdíme, že koniec civilizácie je neodvratný.
Hovoríme len, že ak aj naďalej budeme nadmerne drancovať prírodu a nezmiernime rozdiel medzi chudobným a bohatými, tak civilizácia nakoniec skolabuje," uviedla spoluautorka štúdie Eugenia Kalnayová z Univerzity v Marylande.