Foto: SHUTTERSTOCK
Kurátor antropologických zbierok múzea Daniel Antoine upozornil, že je to šetrnejší proces než tie, ktoré sa používali v minulosti. V 19. storočí sa napríklad archeológovia nerozpakovali a strhli obvínadlá z tiel mŕtvych pred zrakmi dychtivých divákov.
„To je určite ničivá metóda, pri ktorej prídete o veľa informácií a navyše rušíte múmiu samotnú. S dnešnou modernou technológiou už to nie je nutné robiť,“ povedal Antoine pre CNN. Jeho pracovisko má veľkú zbierku sarkofágov, ktoré zostali už 200 rokov neporušené. Tento rok sa však vedci rozhodli, že sa pod ľanové obväzy predsa len pozrú, a nielen pod ne, ale aj pod kožu a svaly. Rozhodli sa použiť jeden z najpokročilejších počítačových tomografov v Londýne.
Získané snímky potom vložili do 3D softvéru, aký používajú výrobcovia automobilov pri vývoji motorov. Získali tak veľa informácií o živote ľudí, ktorí žili v oblasti Nílu pred 2¤500 rokmi. Vďaka softvéru sa dajú z tela virtuálne odstrániť vrstvy tkanín, takže získate pohľad na odhalené telo a vidíte napríklad, akými amuletmi ho pred pochovaním vybavili. Rovnako tak „odoberiete“ kožu a pozriete sa na kosti alebo na uchované vnútorné orgány, vysvetlil postup Antoine.
Osem z takto prehliadnutých múmií bude vystavených v Britskom múzeu od 22. mája a hviezdou tejto výstavy bude bezpochyby kňažka a chrámová speváčka Tamut, ktorá zomrela v Luxore okolo roku 900 pred naším letopočtom. Vďaka počítačovým snímkam jej panvy sa zistilo, že mala medzi 30 a 50 rokmi. Pohľad do jej ciev ukázal, že sa začali upchávať, takže príčinou smrti mohol byť infarkt alebo mozgová mŕtvica. Doktor Antoine a jeho spolupracovníci tiež videli amulety tak jasne, že na niektorých boli schopní rozoznať nápisy. Jedným z nich bolo Horovo oko, ktoré bolo umiestnené na doštičku na rane, ktorej sa z tela po smrti vyberali vnútorné orgány. „Verili, že Horovo oko má liečivú moc, takže asi malo zaceliť ranu pre posmrtný život,“ vysvetlil Antoine.
Niektoré z múmií pripravili prekvapenie. Napríklad jedna bola uložená do ženského sarkofágu, ale skrývala telo muža. Zomrel okolo roku 600 pred naším letopočtom a dá sa usúdiť, že vo veľkých bolestiach, pretože mal v ústach množstvo vredov. „Zistili sme, že mnoho z tých múmií malo chrup v strašnom stave. Mali veľa zubných kazov a tiež vredov, z ktorých sa zrejme infekcia rozšírila do celého organizmu,“ povedal antropológ.
Snímky jednej z múmií ukázali zlú prácu balzamovačov. V lebke zostali časti mozgu a tiež kus špachtle, používanej na jeho vybratie. Takéto objavy sú podľa Antoina mimoriadne cenné, pretože podávajú predstavu o tom, ako starí Egypťania s telami mŕtvych pracovali. Otvor v lebke na vybratie mozgu nebýval väčší ako 2,5 centimetra, čo vraj svedčí o ich mimoriadnych znalostiach anatómie.