Potom, zhruba o dvetisíc rokov neskôr, sa začali topiť ľadovce a jaskyňu zaplavili vodou. Vďaka tomu ostali jej pozostatky dobre zachovalé a teraz pomohli vedcom odpovedať na otázku: „Kto boli prví Američania a odkiaľ prišli?“
Hľadanie pôvodu predkov ľudí, ktorí zaľudnili Ameriku, nebolo jednoduché. Podľa genetickej analýzy ich predkami boli Sibírčania, ktorí prešli do Severnej Ameriky z Čukotky cez Beringovu úžinu zhruba medzi 26-tisíc až 18-tisíc rokmi. Títo ľudia potom kolonizovali celý kontinent.
Pochybnosti
Táto teória má širokú podporu, no diskusiu o pôvode Američanov neukončila. Dôvodom je, že lebky z najstarších známych kostier Američanov sú odlišné ako lebky pôvodných obyvateľov Ameriky – tzv. Indiánov.
„Moderní domorodí Američania pripomínajú ľudí z Číny, Kórey a Japonska,“ hovorí James Chatters z Washingtonovej univerzity, hlavný autor štúdie publikovanej v žurnále Science.
Lebky z najstarších ľudských fosílií nájdených v Severnej Amerike sú užšie, menšie a s nižšou tvárou. Viac pripomínajú súčasných obyvateľov Pacifiku, Austrálie a Afriky.
„Tento fakt viedol k špekuláciám, že ľudia prišli do Ameriky z rôznych častí sveta alebo premigrovali cez Áziu v inom štádiu evolúcie,“ dodal paleontológ.
Foto: ROBERTO CHAVEZ ARCE
A aby to bolo ešte komplikovanejšie, je veľmi ťažké nájsť neporušené kostry Paleoameričanov. „Je to tak z viacerých dôvodov. Jednak ich bolo málo a žili nomádskym spôsobom života. Podľa všetkého svojich mŕtvych pochovali alebo spopolnili tam, kde padli, a išli ďalej. To prakticky znemožňuje systematicky hľadať ich hroby,“ vysvetľuje Chatters.
Teraz však Chatters s kolegami informoval o nájdení takmer neporušenej kostry človeka z pleistocénu. Bola ukrytá v zatopenom jaskynnom systéme Sac Actun na mexickom polostrove Yucatán.
„Hoyo Negro (čierna diera) je viac než 30 metrov hlboká, má tvar zvona a je zaplnená vodou. Má veľkosť basketbalovej arény a nachádza sa hlboko v jaskynnom systéme. Len jaskynní potápači sa dokážu dostať na dno. Najprv však musia zísť dole po 10-metrovom rebríku, potom prejsť 60-metrovým tunelom a následne sa ponoriť 30 metrov do úplnej tmy. Títo potápači sú našimi astronautmi a my sme ich riadiace centrum,“ povedal Chatters.
Na dne zatopenej jaskyne
Na dne jaskyne potápači našli kostry 26 veľkých cicavcov vrátane tigrov šabľozubých. Medzi nimi však bola aj kostra malej ženy vo veku 15 alebo 16 rokov. Podľa datovania zubnej skloviny rádiokarbónovou metódou a uložených vrstiev minerálov určili, že žila prinajmenšom pred 12-tisíc rokmi.
Morfológia jej lebky sa zhodovala s Paleoameričanmi, no vedci pre istotu ešte preskúmali jej DNA, ktorú získali z jej stoličiek – zubov múdrosti. „Veľa šancí sme tomu nedávali, preto som bol šokovaný, keď sme získali neporušenú DNA,“ pridal sa spoluautor výskumu Douglas Kenneth z Pennsylvánskej štátnej univerzity.
Pomocou analýzy mitochondriálnej DNA sa vedci pokúsili určiť populačnú príbuznosť dievčaťa. Dospeli k záveru, že napriek tomu, že mala iný tvar lebky, bola predkom moderných domorodých Američanov. Z toho podľa vedcov vyplýva, že ľudia skutočne prišli do Ameriky cez Beringovu úžinu a osídlili celý kontinent až dole po Mexiko.
Výskumníci na čele s Chattersom predpokladajú, že neskoršia zmena tvaru lebky bola len evolučným prispôsobením sa lokálnym podmienkam. Potvrdili tak hypotézu, že Paleoameričania aj „Indiáni“ pochádzajú z jediného populačného zdroja.
„Bol to vzrušujúci projekt. Krásna jaskyňa, perfektne zachované kostry zvierat, kompletná ľudská kostra, inovatívne datovanie nálezov. No pre mňa je najdôležitejšie, že po 20 rokoch pátrania mám konečne odpoveď na otázku, kto boli a odkiaľ prišli prví Američania,“ uzavrel Chatters.