Podľa nich o tom svedčia nálezy lebiek v Španielsku. Vedci skúmali niekoľko lebiek starých asi 430-tisíc rokov, ktoré patrili raným príbuzným neandertálcov. Zuby a tvár už vykazovali morfologické črty typické pre neandertálca, ale mozog bol stále málo vyvinutý.
Tím okolo paleontológa Juana-Luisa Arsuaga z madridskej univerzity Complutense tak potvrdil hypotézu, že u neandertálcov sa nevyvíjali všetky charakteristické telesné znaky naraz. Vedci sa doteraz v tejto otázke rozchádzali.
Počas niekoľkých desaťročí našli vedci v nálezisku Sima de los Huesos (Jama kostí) v severošpanielskom pohorí Sierra de Atapuerca viac ako 6 500 ľudských fosílií patriacich 28 jednotlivcom. „Takáto koncentrácia hominidných fosílií je dosiaľ jedinečná,“ poznamenal Arsuaga. Medzi nálezmi bolo aj 17 lebiek, niektoré z nich sa zachovali takmer kompletne. Sedem lebiek teraz vedci znovu preskúmali a zistili na nich stále sa opakujúce črty. Kým zuby a tvár už zodpovedali morfológii neandertálcov, tak napríklad temeno bolo ešte málo vyvinuté. Najstaršie nájdené lebky s mozgovňou typickou pre neandertálca sú pritom staré zhruba 200-tisíc rokov.
Veľké zmeny sa najskôr odohrali najmä v oblastiach spojených s hryzením. „Rezáky vykazujú silné stopy opotrebovania, akoby boli používané ako akási tretia ruka, čo je typické pre neandertálca,“ povedal Arsuaga. Vedci sa doteraz domnievali, že nálezy zo Sima de los Huesos je potrebné v širšom zmysle radiť k druhu Homo heidelbergensis, ktorý býva považovaný za bezprostredného predchodcu Homo neanderthalensis. Teraz však navrhujú vyčleniť pre túto populáciu vlastný druh alebo poddruh.