„Chceli sme vytvoriť vysokohodnotné červené krvinky, ktoré by robili viac, ako len roznášali po tele kyslík,“ povedal spoluautor výskumu Harvey Lodish z Whiteheadovho ústavu Technologického inštitútu v Massachusetts (MIT).
„Navrhli sme preto technológiu, ako pozmeniť červené krvinky myší a ľudí, ktoré by sa dali využiť na terapeutické a diagnostické účely,“ dodal výskumník, ktorý štúdiu zverejnil v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Červené krvinky sú atraktívnym doručovateľom látok v ľudskom tele z viacerých dôvodov vrátane toho, že ich je naozaj veľa. Je to najpočetnejší typ buniek v organizme.
Zároveň majú dlhú životnosť. V krvnom obehu jedna červená krvinka ostáva až 120 dní. Čo je však asi najdôležitejšie, dospelé červené krvinky nemajú žiadny genetický materiál a nenesú známky predchádzajúcej genetickej manipulácie, ktorá by mohla vyústiť do tvorby rakovinových nádorov alebo iných neželaných účinkov.
Lodish s kolegami preto trochu pozmenil povrchové proteíny na nedospelých červených krvinkách. Tento prístup je založený na použití bakteriálneho enzýmu sortáza A, ktorý vytvára silnú chemickú väzbu medzi povrchom červenej krvinky a požadovanou látkou. Môže to byť malé množstvo lieku alebo antibiotikum, ktoré sa dokáže nadviazať na konkrétny toxín. Samotné červené krvinky pritom ostávajú nezmenené a ich povrch nepoškodený.
„Pretože pozmenené červené krvinky môžu po tele obiehať až štyri mesiace, dali by sa využiť na donášku antibiotík schopných neutralizovať toxíny,“ povedal Hidde Ploeagh, ktorý na výskume spolupracoval.
„Výsledkom by boli dlhodobé rezervy antitoxických antibiotík.“ Z tohto dôvodu sa o prácu začala zaujímať a finančne ju podporovať aj armádna agentúra pre pokročilý výskum DARPA. Tá by od výskumníkov chcela, aby vyvinuli vakcíny účinné proti biologickým zbraniam.
Lodish však verí, že využitie „donáškovej služby“ červených krviniek je oveľa širšie. Mohli by napríklad z krvi odstraňovať takzvaný zlý cholesterol, prinášať proteíny na uvoľnenie upchatých ciev alebo liečiť trombózu. Takisto by mohli roznášať po tele protizápalové antibiotiká na liečbu chronických zápalov. Podľa Ploeagha existujú aj dôkazy, že červené krvinky by sa dali využiť na potlačenie nechcených reakcií imunitného systému, čo by pacientom umožnilo lepšie znášať niektoré druhy liečby.