Denisovania boli naši záhadní príbuzní, ktorí vyhynuli pred 45-tisíc rokmi, teda približne v rovnakom čase ako viac známi ľudskí príbuzní – neandertálci. „Toto zistenie priamo dokazuje, že ľudia sa vyvíjali a prispôsobovali novým podmienkam získavaním génov od iných druhov,“ doplnil profesor biológie.
Nezvyčajný variant génu reguluje produkciu hemoglobínu, molekuly, ktorá v krvi prenáša kyslík. Tento gén sa rozšíril medzi Tibeťanmi, keď pred tisícmi rokov osídlili náhornú plošinu. Umožnil im prežiť aj v riedkom vzduchu vo výške 4¤500 metrov a viac, teda vo výškach, kde väčšine ľudí začne hustnúť krv, čo vedie ku kardiovaskulárnym problémom.
Je to vôbec prvýkrát, čo sa vedcom podarilo nevyvrátiteľne dokázať, že gény iných druhov pomohli moderným ľuďom prispôsobiť sa životu v nových podmienkach. Nielsen s kolegami z čínskeho inštitútu BGI-Senžen o tom informovali v žurnále Nature.
Spomínaný gén s označením EPAS1 sa aktivuje, keď klesne hladina kyslíka v krvi, a spustí tvorbu hemoglobínu. Niekedy sa tomu génu hovorí aj „gén superšportovcov,“ pretože v nižších nadmorských výškach pomáha športovcom rýchlo zvýšiť hladinu hemoglobínu a tak zvýšiť kapacitu transportu kyslíka v krvi, čo zvyšuje ich výdrž.
Väčšina ľudí má však variant génu EPAS1, ktorý vysoko v horách spustí tvorbu hemoglobínu až príliš, čím hustne krv, čo vedie k hypertenzii, infarktom aj zvýšenej úmrtnosti novorodencov.
Na druhej strane variant, ktorý majú Tibeťania, zvýši produkciu hemoglobínu len mierne a predíde tak nežiaducim vedľajším účinkom. „Zistili sme, že časť génu EPAS1 u Tibeťanov je takmer identický s génom Denisovanov a veľmi odlišný od všetkých ostatných ľudí,“ povedal Nielsen.
Vedci sekvencovali gén EPAS1 na 40 Tibeťanoch a 40 Číňanoch a údaje ukázali, že tento vysokohorský variant génu je taký nezvyčajný, že ho mohli získať len od Denisovanov. Tento gén sa nenachádza u žiadnych iných ľudí vrátane Melanézanov, ktorých genóm je až z 5 percent denisovanský. Vysokokvalitný genóm Denisovanov bol publikovaný v roku 2012.
Nielsen preto navrhol tento scenár: Moderní ľudia vyšli z Afriky a ako prechádzali Euráziou do Číny, párili sa aj s populáciou Denisovanov. Preto ich súčasní potomkovia stále majú malú, asi 0,1-percentnú, denisovanskú DNA. Skupina sa potom rozdelila na dve skupiny. Jedna zamierala do Tibetu a druhá do Číny. Vedci sa teraz ďalšou analýzou DNA snažia zistiť, kedy asi došlo k páreniu medzi predkami moderných ľudí a Denisovanmi. Zrejme šlo o relatívne krátky časový úsek.
„Môže existovať oveľa viac druhov, od ktorých sme získali DNA, no nevieme o tom, lebo nemáme ich genóm,“ hovorí Nielsen. „Jediným dôvodom prečo vieme povedať, že tento kúsok DNA je denisovanský, je ten, že sme mali šťastie a v jaskyni na Sibíri sme našli malú kosť Denisovana, z ktorej sa dala sekvencovať DNA. Koľko však môže byť ďalších druhov, ktorých DNA zatiaľ nepoznáme?“