Bionické oko dáva nádej nevidomým

Bionické oko už nie je hračkou sveta vedeckej fantastiky. Tento elektronický implantát umiestnený na sietnici už umožnil niekoľkým desiatkam nevidiacich vidieť aspoň čiastočne.

, , , 16.07.2014 12:00
oko Foto:
Bionické oči majú potenciál pomôcť stovkám tisíc pacientov.

Vďaka bionickému oku môžu ľudia, ktorí oslepli, znovu rozoznávať tvary, svetelné kontrasty, predmety strednej veľkosti a dokonca dokážu prečítať písmená a slová veľkých rozmerov, vysvetľuje profesor José-Alain Sahel.

„Nie je to prirodzené videnie, ale užitočný vizuálny vnem,“ spresňuje tento renomovaný expert, ktorý v Paríži vedie Inštitút zraku, výskumné centrum spadajúce pod očnú kliniku Quinze-Vingts. Systém „umelej sietnice“, ktorý vyvinuli tri spoločnosti v USA, v Nemecku a vo Francúzsku, dnes slúži stovke ľudí vo svete.

„Môj život sa zmenil,“ vyhlasuje francúzsky pacient, ktorému profesor Sahel voperoval implantát Argus II kalifornskej spoločnosti Second Sight. Muž môže teraz rozlíšiť aj pootvorené dvere. Prístroj tvorí pár akýchsi slnečných okuliarov vybavených miniatúrnou kamerou, elektronickým zariadením spracúvajúcim vizuálne údaje zachytené kamerou a systémom, ktorý ich odovzdáva až k očnému implantátu. Implantát elektrickými impulzmi stimuluje poškodenú sietnicu osôb postihnutých dedičným ochorením retinitis pigmentosa, ktorým len vo Francúzsku trpí 20– až 40-tisíc ľudí.

Argus II, ktorý stojí 115-tisíc eur, slúži v Európe a v USA 86 osobám, vysvetľuje viceprezident Second Sight pre Európu Grégoire Cosenda. Vo Francúzsku ho hradí poisťovňa.

„Tento systém nám otvoril cestu,“ hovorí profesor Sahel, ktorý sa podieľal na vývoji francúzskeho zariadenia Iris vyvinutého Inštitútom zraku a spoločností Pixium Vision. Toto elektronické oko dostalo prvých päť pacientov a výsledky sú veľmi povzbudivé, zdôrazňuje.

Ďalší výrobca bionického oka, nemecká spoločnosť Retina Implant, uviedla na európsky trh vlastný systém implantátov, ktorý funguje bez vonkajšej kamery. Elektronický implantát je umiestnený na sietnici a sám zachytáva obraz a stimuluje oko. Štyridsiatka nevidiacich s týmto zariadením, ktoré stoja 100-tisíc, vidí rôzne odtiene sivej, uvádza generálny riaditeľ spoločnosti Walter Wrobel. Vizuálny vnem je stabilný a zodpovedá reálnemu videniu, ubezpečuje.

V Európe a v USA je 350– až 400-tisíc pacientov postihnutých ochorením retinitis pigmentosa. Táto technológia by mohla takisto pomôcť osobám postihnutým vekom podmienenou degeneráciou makuly. Lekársky výskum však dnes postupuje dvoma odlišnými cestami. Ide o génovú terapiu, ktorá spočíva v tom, že sa modifikujú gény, ktoré chorobu vyvolávajú, a o terapiu kmeňovými bunkami, ktoré sú pridané do sietnice, aby nahradili bunky poškodené. Tieto dva smery by mohli dopĺňať elektronické implantáty.

Argentínska expertka Valeria Cantová-Solerová sa na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore v USA špecializovala na výskum kmeňových buniek aplikovaných pri ochoreniach sietnice. „Výskum postupuje míľovými krokmi. To, čo sme pred niekoľkými rokmi považovali za nemožné, je dnes realitou,“ hovorí. „Liečba degeneratívnych ochorení sietnice síce ešte nie je otázkou zajtrajška, ale sme na dobrej ceste, je to len otázka času,“ dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #oko #nevidiaci