„Včasné zavádzanie lepku, po skončenom štvrtom mesiaci a nie neskôr ako v siedmom mesiaci, odporúčajú európski odborníci na výživu. Ak rodičia odďaľujú podávanie cereálií po šiestom mesiaci, môžu zvyšovať riziko vzniku alergie na bielkoviny pšenice,“ vysvetlil Bronski. Pod jeho vedením vytvorili odborníci nové odporúčania pre výživu dojčiat a batoliat.
Odporúčania vychádzajú z toho, že predpokladom pre zdravie dieťaťa je pestrá strava. Ak je výživa jednostranná, má to za následok oslabenie imunity. Dieťaťu chýbajú látky pre správny vývoj. Odborníci upozorňujú na nové výživové odporúčania prostredníctvom iniciatívy s názvom 1 000 dní do života.
Po skončenom štvrtom mesiaci a najneskôr v šiestich mesiacoch by dieťa podľa týchto odporúčaní malo začať dostávať nemliečny príkrm. Zelenina by mala byť jednou zo základných potravín ako zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny. Mlieko dieťa potrebuje ďalej, aj keď ho matka prestane dojčiť. Je dôležité pre správny rast kostí. V jednom roku veku, a to až do troch rokov, by malo dostať denne 300 až 500 mililitrov mlieka alebo mliečnych výrobkov. Podľa prieskumu dostávajú dojčatá 406 mililitrov mlieka a staršie deti 173 mililitrov. Štvrtina dvoj- až trojročných detí nedostáva mlieko ani jeho náhrady.
Dieťa potrebuje aj mäso. Je zdrojom bielkovín, železa a vitamínu B. Najvhodnejšie je chudé hovädzie, teľacie, hydinové, chudé bravčové a jahňacie mäso. Deti podľa prieskumu dostávajú najčastejšie kuracie mäso, ktoré má trikrát menej železa ako červené bravčové a hovädzie, toho dostávajú deti vo všeobecnosti veľmi málo. „Rodičia by mali do jedálneho lístka zaraďovať oveľa častejšie hovädzie mäso. Správny podiel sa nedá presne vyčísliť, ale rozhodne by mal byť vyšší ako 50 percent,“ zhrnul Bronski.