Vek nádoby nájdenej v Miloviciach na Břeclavsku stanovili odborníci na 4 500 rokov. Objav prijal na publikáciu časopis Journal of Archaelogical Science, oznámila hovorkyňa univerzity Tereza Fojtová.
„Objav sadry nás naozaj prekvapil, pretože doteraz neboli z tejto doby žiadne dôkazy o jej využití v strednej Európe,“ uviedol Dalibor Všianský z Ústavu geologických vied Prírodovedeckej fakulty MU. Na Blízkom východe, kde sa rodila ľudská civilizácia, je využitie sadry doložené už z predkeramického neolitu, teda z obdobia 8 600 až 5 500 rokov pred naším letopočtom.
Sadra je práškové spojivo, ktoré sa získava zahrievaním minerálu sadrovca. V súčasnosti sa používa v stavebníctve, pri drobných opravách v domácnosti, modelovaní, ale aj v lekárstve.
Bielu inkrustáciu používali pravekí ľudia v kombinácii s červenou a čiernou farbou na vytváranie kontrastných vzorov na keramike. „Najčastejšie sa používala na konci kamennej doby a začiatku bronzovej doby,“ uviedol Jan Kolář z Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU.
Na vzorkách keramiky nájdených v strednej Európe vedci doteraz neskúmali zloženie tejto bielej hmoty, práve preto sa na ňu odborníci z Brna zamerali. Zozbierali desiatky vzoriek z celej Moravy a pomocou röntgenovej difrakcie našli stopy štyroch materiálov – kaolínu, kostí, uhličitanov a sadry. Vedci zároveň dospeli k záveru, že výroba aj výzdoba nádob veľmi záviseli od miestnych podmienok. Napríklad kaolín pravekí ľudia využívali hlavne v blízkosti jeho nálezísk. Pri keramike nemajú vedci dôkazy o masových presunoch materiálov a výrobkov, ako sa to v praveku dialo napríklad pri vzácnych kovových predmetoch.