Kto tento rok získa Nobelove ceny?

Budúci mesiac sa budú opäť udeľovať Nobelove ceny a jednotlivé vedecké disciplíny už majú svojich favoritov. Patrí medzi ne objav molekulárneho mechanizmu bolesti, organické svetlo emitujúce diódy (OLED) alebo objav nového kvantového stavu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Thomson Reuters, ktorá tieto predpovede zverejňuje už od roku 2002.

26.09.2014 08:45
domy, budovy, New York, Times Square Foto:
Fasády mrakodrapov na Times Square v New Yorku pokryté LED obrazovkami, ktorých objav môže tento rok získať Nobelovu cenu za chémiu.
debata (7)

Pri zostavovaní najhorúcejších kandidátov na Nobelovu cenu vychádza z najmä počtu citácií daného výskumu v iných výskumoch. Citácie totiž odrážajú, aká vplyvná bola daná štúdia. Nie je to však neomylný indikátor šancí na nobelovku, pretože práce v úzko špecializovaných vedeckých odboroch majú vždy menej citácií ako výsledky štúdií v bežnejších oblastiach. Niektoré citácie sú však aj akýmsi gestom typu „klobúk dole“ a naznačujú postavenie vedcov v danom odbore. Reputácia je dôležitá aj z toho hľadiska, že nominácie na Nobelovu cenu dávajú minulí laureáti tejto najprestížnejšej vedeckej ceny.

Ako prvá, v pondelok 6. októbra, bude udelená cena za medicínu. Tam je podľa agentúry Thomson Reuters (doslova) najhorúcejším kandidátom objav bunkového receptora molekúl kapsaicínu, pričom kapsaicín je práve tá látka, čo dáva čili papričkám pálivosť. Tento objav vysvetlil mechanizmus pocitu pálenia a bolesti a jeho autorom je David Julius z Kalifornskej univerzity.

Ďalší výskum, ktorý by sa mohol dočkať Nobelovej ceny, robili traja vedci, ktorý vyvrátil domnienku, že akýkoľvek dvaja ľudia majú až z 99 percent totožnú DNA. Podarilo sa im zistiť, že až 10 percent genómu obsahuje duplikáty častí DNA, ako keby sa biologická fotokopírka zbláznila a tlačila stále tie isté strany. Tieto odkopírované časti boli neskôr spájané s ochoreniami, ako je autizmus alebo schizofrénia. Jedným z hlavných autorov tohto výskumu bol v roku 2004 Michael Wigler z Cold Spring Harbor Laboratory.

Úplne bez šancí však nie sú ani prví priekopníci molekulárnej genetiky. James Darnell a Robert Roeder z Rockefellerovej univerzity a Robert Tjian z Kalifornskej univerzity boli prví, ktorí zistili ako sa v bunkách prepisuje DNA a produkujú proteíny.

V utorok bude nasledovať cena za fyziku, kde medzi favoritov patrí Charles Kresge zo spoločnosti Saudi Aramco. Ten v roku 1992 vynašiel molekulárne sitká, ktoré následne našli uplatnenie ako katalyzátory v rôznych priemyselných odvetviach.

Nobelova cena za chémiu by mohla spadnúť do rúk podnikateľovi Stevenovi Van Slykovi, ktorý v Silicon Valley založil spoločnosť Kateeva a presadil sa objavením organických svetlo-emitujúcich diódy. Tie sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou displejov na televízoroch či smartfónoch. Spolu s ním by cenu mohol získať aj ďalší OLED pionier Ching Tang z Univerzity vied a technológií v Hongkongu.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #veda #Nobelova cena