Neurotizmus, čiže duševná nerovnováha, sa vyznačuje závisťou, náladovosťou, podráždenosťou či náchylnosťou k stresu. Neurotickí ľudia sú tiež náchylnejší k záchvatom hnevu, úzkosti a depresiám.
Dohromady zo vzorky ochorelo 153 žien demenciou, z toho 104 Alzheimerovou chorobou. Vedci zistili, že ženy, ktoré sa v testoch ukázali ako veľmi neurotické, ochoreli demenciou dvakrát častejšie ako ženy, ktoré vykazovali nízke hodnoty duševnej nerovnováhy. Jej miera však závisela tiež od toho, či ženy boli dlhšie vystavené stresu.
Introverzia či extroverzia samy osebe riziko demencie zjavne príliš neovplyvňujú. Ženy, ktoré mali vysoké hodnoty duševnej nerovnováhy a zároveň boli introvertné, však podľa štúdie boli vystavené najväčšiemu riziku Alzheimerovej choroby. Zo 63 týchto žien ochorelo 16. Naopak, zo 64 málo neurotických extrovertiek postihla Alzheimerova choroba len osem.
Výsledky majú podľa vedcov niekoľko možných vysvetlení. Menej neurotickí ľudia často vedú zdravší život. Druhým možným vysvetlením je skutočnosť, že tak neurotizmus, ako aj stres sú zodpovedné za zmeny v hipokampe, čo je časť mozgu, ktorá ovplyvňuje učenie alebo krátkodobú pamäť. Neurotizmus navyše súvisí s výskytom takzvaných neurofibrilárnych uzlíčkov, ktoré sú typické pri štrukturálnych zmenách v mozgu postihnutom Alzheimerovou chorobou.
Súvislosť medzi duševnou nevyrovnanosťou, stresom a demenciou naznačovali aj skoršie pozorovania. Pri strese sa viac aktivuje imunitný systém, čo vedie k artérioskleróze, a tá zase prispieva k oslabeniu kognitívnych schopností, vysvetlil nemecký neurológ Stefan Knecht. Vedci z Inštitútu Karolinska už v roku 2009 pozorovali, že osoby, ktoré sa označovali za pokojné, uvoľnené a nepodliehajúce stresu, postihovala demencia o polovicu menej často ako ostatných.