Zvrátiť alebo zastaviť tvorby jaziev je jednou z najväčších výziev v kardiovaskulárnom lekárstve. „Je dobre známe, že zvýšenie počtu ciev v poškodenom srdci po infarkte zvyšuje jeho schopnosť zotaviť sa,“ uviedol Arjun Deb z Kalifornskej univerzity, ktorý výskum viedol a výsledky publikoval v žurnále Nature. „Takisto vieme, že tvorba jaziev zhoršuje prognózu zotavenia pacienta. Jednoducho, čím viac jaziev, tým horšie. Prišli sme však na to, že je možné fibroblasty, teda bunky, ktoré tvoria jazvy, presvedčiť, aby zmenili svoju identitu na bunky, ktoré tvoria nové cievy a zlepšujú hojenie srdca.“
Každý takýto objav je pre lekárov dôležitý, pretože až tretinu úmrtí na svete zapríčiňujú kardiovaskulárne ochorenia. V Európe na ne zomrie každú minútu osem ľudí. Na Slovensku umiera na kardiovaskulárne ochorenia 48 percent mužov a 62 percent žien. Infarkt zvyčajne príde po náhlom zablokovaní prietoku krvi cez srdcovú tepnu. Časť srdcového svalu, ktorá nedostane dostatok krvi, odumrie a je nahradená nefunkčným jazvovým tkanivom, čo je proces zvaný fibróza. Keď sa raz jazva na srdci sformuje, ostane človeku až do konca života.
Pred niekoľkými rokmi Deb s kolegami skúmal súvislosť medzi jazvovými fibroblastmi a bunkami, ktoré formujú nové cievy – teda endotelovými bunkami. Oba druhy buniek totiž existujú vo vzájomnej blízkosti na srdci, ktoré prekonalo infarkt. Pomocou pokusov na myšiach vedci zistili, že mnoho fibroblastov v poškodenej časti srdca sa vie zmeniť na endotelové bunky a pomôcť pri tvorbe nových ciev.
Po rokoch výskumu vedci objavili molekulárny mechanizmus tejto premeny a našli molekulu, ktorá napomáha to, aby sa tvorilo menej jaziev a viac ciev, čo môže pomôcť tomu, aby sa srdce kompletne uzdravilo. Teraz pracujú na ďalších pokusoch, aby zistili, či by sa takýto spôsob liečby dal využiť aj u ľudí. „Naším cieľom je otestovať túto formu liečby a zistiť, či by sa dala použiť aj na ďalších poškodených orgánoch,“ dodal Deb.