„Výskum adaptácie ľudí na extrémne podmienky je dôležitý pre pochopenie našej kulturálnej a genetickej schopnosti prežiť,“ povedal Kurt Rademaker z Univerzity v Maine, hlavný autor výskumu publikovaného v žurnále Science.
Archeologická lokalita Pucuncho sa nachádza vo výške 4 355 metrov nad morom a dosiaľ v nej bádatelia našli viac ako 260 nástrojov vrátane hrotov šípov, ktorých vek určili na 12 800 rokov. V kamennej jaskyni Cuncaicha vo výške 4¤480 metrov zase našli dôkazy a rozsiahlom a trvalom využívaní tohto prírodného prístrešku. V jaskyni s výhľadom na lúky a okolité končiare archeológovia objavili vyhladené stropy aj umelecké predmety z kameňa. Vedci sa domnievajú, že toto útočisko ľuďom slúžilo ako základný tábor.
Nájdene predmety majú pritom lokálny pôvod. Sú vyrobené z obsidiánu a andezitu, z čoho vyplýva, že ľudia lovili okolitú zver nástrojmi, ktoré si sami vyrobili a nedovážali ich z údolia. Oblasť Puncucho nebola až taká nehostinná, ako by sa mohlo zdať. Podľa vedcov to bola skôr akási vysokohorská oáza. Miestni obyvatelia tam lovili a chovali najmä alpaky a lamy, ale na druhej strane obdobia dažďov a hrozba podchladenia ich zrejme nútili občas zostúpiť do údolí.
Zatiaľ nie je jasné, či pobyt vo vysokých nadmorských výškach vyžadoval genetickú adaptáciu. Nájdenie usadlostí o 900 rokov starších ako dosiaľ najstaršie známe však naznačuje, že Andy v tom období mali o niečo prívetivejšie podnebie alebo ľudia z obdobia pleistocénu mali lepšie fyziologické schopnosti.
„Objavy z oblasti Pucuncho naznačujú, že ľuďom z obdobia pleistocénu sa v extrémnej nadmorskej výške darilo dobre. No až genetické a fyziologické porovnanie s modernou andskou populáciou a ďalšie archeologické objavy dokážu určiť, ako sa týmto podmienkam dokázali prispôsobiť,“ dodal Rademaker.