Doteraz najstarší dekódovaný ľudský genóm bol o viac ako 20-tisíc rokov mladší. Vzorky, s ktorými výskumníci pracovali, pochádzajú zo stehennej kosti muža, ktorý žil pred 45-tisíc rokmi v oblasti Sibíri, neďaleko dnešnej osady Usť-Išim. Ide sa o najstaršieho človeka moderného typu, ktorého pozostatky sa zachovali mimo Afriky a Blízkeho východu.
„Stehenná kosť dotyčného muža poskytla dostatočnú genetickú informáciu porovnateľnú s tým, čo vieme o súčasných ľuďoch,“ uviedla Janet Kelsoová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku. „Teraz máme predstavu o príbuznosti ľudí žijúcich pred 45-tisíc rokmi a ľudí súčasných,“ dodala.
Kelsoová so svojimi kolegami okrem iného porovnávala, koľko percent DNA neandertálcov obsahuje genóm muža žijúceho pred 45-tisíc rokmi v oblasti Usť-Išimu a genóm súčasných ľudí, aby dokázala presnejšie určiť, kedy sa naši priami predkovia a neandertálci skrížili.
Homo sapiens neanderthalensis žil v Európe a v západných oblastiach Ázie asi pred 300-tisíc rokmi až do svojho vymiznutia na Pyrenejskom polostrove pred 28-tisíc rokmi. Človek moderného typu pochádza podľa dnes najprijímanejšej teórie z Afriky, kde vznikol pred necelými 200-tisíc rokmi, a neskôr sa premiestnil aj do Európy. Odhady času kríženia boli doteraz veľmi vágne, uvádzalo sa obdobie pred 37-tisíc až 86-tisíc rokmi.
Máme veľa spoločného
Odborníci z lipského ústavu zistili, že percento genetickej informácie neandertálskeho pôvodu u dnešných ľudí a človeka od Usť-Išimu je prakticky rovnaké. To podľa expertov naznačuje, že ku kríženiu došlo predtým, ako žil človek, ktorému patrili skúmané pozostatky.
Avšak vzhľadom na to, že sa tento človek narodil podstatne bližšie času genetického prelínania, dokázala Kelsoová a jej kolegovia vyčítať z jeho DNA presnejší časový rámec. Ľudia moderného typu a neandertálci sa podľa nich skrížili 7-tisíc až 13-tisíc rokov pred tým, než sa objavil človek od Usť-Išimu, teda pred 50-tisíc až 60-tisíc rokmi.
Možno najzaujímavejšou na celej štúdii je ale lokalita, kde pozostatky dotyčného muža našli. Kelsoová pripomenula, že už predtým sa v tejto sibírskej oblasti našli nástroje z obdobia, keď žil muž od Usť-Išimu, a ktoré sú podľa všetkého ľudským výtvorom – toto je však zrejme prvý priamy dôkaz toho, že tunajšiu oblasť pred 45-tisíc rokmi obývali moderní ľudia.