Analýzu diela vykonali pomocou reflexnej svetelnej techniky, takzvanej Layer Amplification Method, ktorá umožnila skúmať jeho jednotlivé vrstvy. Výsledkom výskumu je zistenie, že Da Vinci cicavca na portrét domaľoval až dodatočne, a to vo dvoch verziách.
„Technika LAM nám umožňuje olúpať maľbu ako cibuľu, dostať sa pod povrch a vidieť, čo sa deje vnútri a pod mnohými vrstvami farby. Zistili sme, že Leonardo stále menil názor. Stále váhal – mazal veci, pridával veci, stále dookola menil názor,“ vyjadril sa Cotte.
Experti na Da Vinciho tvorbu označili tento objav za „vzrušujúci“, pretože vraj môže pomôcť objasniť okolnosti vzniku obrazu. Portrét Cecilie Gallerani, teda milenky vojvodu z Milána Ludovica Sforzu, namaľoval umelec pravdepodobne v období rokov 1489 a 1490. Pôvodné teórie hovorili o tom, že hranostaj nepriamo upozorňuje na priezvisko ženy na obraze a je tiež symbolom čistoty a citovej zdržanlivosti.
Najnovšie štúdie však vychádzajú z toho, že maliar domaľoval cicavca na obraz k mladej žene ako symbol jej milenca alebo jednoducho preto, že sa chcel šľachticovi zavďačiť. Iní odborníci sa zase domnievajú, že o pridanie zvieraťa na obraz Da Vinciho požiadal samotný Sforza, pretože tak chcel dať milánskemu dvoru najavo, že má s dievčinou románik. Obraz zvyčajne vystavujú v Národnom múzeu v poľskom Krakove. V súčasnosti ho však pre rekonštrukciu presunuli na Wawelský hrad.