„Navrhli sme preto technológiu, ako pozmeniť červené krvinky, ktoré by sa dali využiť na terapeutické a diagnostické účely,“ dodal výskumník, ktorý štúdiu zverejnil v časopise Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Červené krvinky sú najpočetnejší typ buniek v organizme. Zároveň majú dlhú životnosť. V krvnom obehu jedna červená krvinka zostáva až 120 dní. Čo je však najdôležitejšie, dospelé červené krvinky nemajú žiadny genetický materiál a nenesú známky predchádzajúcej genetickej manipulácie, ktorá by mohla vyústiť do tvorby rakovinových nádorov alebo iných nežiaducich účinkov.
„Pretože pozmenené červené krvinky môžu po tele obiehať až štyri mesiace, dali by sa využiť na donášku antibiotík schopných neutralizovať toxíny,“ povedal Hidde Ploeagh, ktorý na výskume spolupracoval. „Výsledkom by boli dlhodobé rezervy antitoxických antibiotík.“ Z tohto dôvodu sa o prácu začala zaujímať a finančne ju podporovať aj armádna agentúra pre pokročilý výskum DARPA. Tá by od výskumníkov chcela, aby vyvinuli vakcíny účinné proti biologickým zbraniam.
Lodish však verí, že aplikácií na využitie „donáškovej služby“ červených krviniek je oveľa viac. Mohli by napríklad z krvi odstraňovať takzvaný zlý cholesterol, prinášať proteíny na uvoľnenie upchatých ciev alebo liečiť trombózu. Takisto by mohli roznášať po tele protizápalové antibiotiká na liečbu chronických zápalov. Podľa Ploegha existujú aj dôkazy, že červené krvinky by sa dali využiť na potlačenie nechcených reakcií imunitného systému, čo by pacientom umožnilo lepšie znášať niektoré druhy liečby.