Podľa prvých testov totiž teixobaktín ničí širokú škálu odolných baktérií vrátane MRSA a tuberkulózy. Veľkou výhodou potenciálne revolučného antibiotika je aj to, že mikróby zabíja blokovaním ich schopnosti budovať bunkové steny, vďaka čomu komplikujú baktériám možnosti na vývoj rezistencie voči lieku.
„Teixobaktín zabíja výnimočne efektívne. Má schopnosť rapídne vyčistiť infekcie,“ povedal Kim Lewis zo Severovýchodnej univerzity v Bostone, ktorý výsledky svojho vedeckého tímu publikoval v žurnále Nature.
Svetová zdravotnícka organizácia minulý rok publikovala správu, podľa ktorej ľudstvo vstupuje do „postantibiotickej éry“. Baktérie si totiž vytvorili proti súčasným antibiotikám odolnosť a ak by sa nepodarilo vyvinúť nové lieky, ľudia by začali umierať aj na doteraz pomerne jednoducho liečiteľné ochorenia či po rutinných chirurgických zákrokoch. Preto je dobrá správa, že teixobaktín (zatiaľ vyskúšaný len na myšiach) preukázal svoju účinnosť aj proti zlatému stafylokoku (MRSA) a aj proti streptokoku pneumoniae, ktorý spôsobuje zápal pľúc.
Americkí vedci spolupracujúci so spoločnosťou NovoBiotic a s Univerzitou v Bonne hľadali nové antibiotiká v pôde. Celkovo analyzovali 10-tisíc pôdnych baktérií a našli 25 nových látok. Z nich sa ako najsľubnejší javí práve teixobaktín.
Vedci však upozorňujú, že nenašli „všeliek“, za aký sa kedysi považoval penicilín. Teixobaktín má aj nedostatky. Je účinný „len“ proti baktériám s vonkajšou bunkovou stenou. Neúčinkuje na množstvo iných nebezpečných patogénov, ako je klebsiella (spôsobuje zápaly a hnačky), E. coli či Pseudomonas, ktorý v tele produkuje toxické látky spôsobujúce rôzne ochorenia od rozkladu krviniek až po poškodenie nervovej sústavy.