Časť lebky, ktorú našli v jaskyni na severe Izraela, pochádza z doby pred približne 55-tisíc rokmi, čo pripadá na obdobie, o ktorom sa bádatelia domnievajú, že počas neho migrujúci ľudia oblasť obývali, uviedol podľa AP antropológ Israel Herškovic z univerzity v Tel Avive.
Herškovic s kolegami nález opísal v štúdii, ktorú teraz zverejnil časopis Nature. Nájdený fragment pozostáva z hornej časti lebky; čeľusť a iné tvárové časti chýbajú.
Charakteristický tvar lebky podľa výskumníkov naznačuje, že jedinec, ktorému patrila, bol úzko príbuzný s prvými ľuďmi Homo sapiens, ktorí neskôr kolonizovali Európu. Lebka je zároveň prvým dôkazom, že Homo sapiens obýval spomínaný región v rovnakej dobe ako neandertálci.
Podľa Herškovica je nájdená lebečná časť „dôležitým dielom skladačky veľkého príbehu ľudskej evolúcie“.
Skoršie genetické dôkazy naznačujú, že človek moderného typu a neandertálci sa krížili zhruba v rovnakej dobe, z ktorej pochádza nájdená lebka. Všetci ľudia euroázijského pôvodu tak majú vo svojom genóme stále malú časť DNA neandertálcov.
„Je to prvý priamy fosílny dôkaz, že moderní ľudia a neandertálci obývali rovnakú oblasť súčasne,“ povedal o náleze podľa agentúry Reuters ďalší z výskumníkov, paleontológ Bruce Latimer z Caseovej západnej záložnej univerzity v Clevelande.
Jaskyňu v západnej časť Galiley objavili v roku 2008 pri budovaní kanalizačného systému.