Je tu toľko informácií, na ktoré si nespomenieme práve v tej chvíli, keď to potrebujeme: meno osoby, s ktorou sme sa už stretli, ďalšie PIN číslo, heslo internetového servera, ktoré sme zadali pred niekoľkými mesiacmi, a veľa ďalších vecí. Keď zabúdame opakovane, začneme sa znepokojovať, najmä ak sa to s vekom zhoršuje. Je taká deravá pamäť normálna?
Je pravda, že sa množstvo informácií, ktoré by sme si mali zapamätať, v posledných desaťročiach neúmerne zvýšilo. Najmä u tých, ktorých profesia je náročná. Vedci tak začali zisťovať, kedy ide skutočne o poruchy pamäti a aké sú rozdiely medzi ideálnou pamäťou, ktorá je schopná pojať všetko, čo je užitočné, a reálnu pamäťou, ktorá, naopak, nestačí všetko prijímať.
Funkčná porucha pamäti je stav, keď sa osoba sťažuje na výpadky pamäti v prostredí, kde je potrebné si zapamätať mnohé rozličné fakty. Nemá to žiadnu špecifickú príčinu, ani fyzickú, ani psychickú. „Je to porucha vyskytujúca sa častejšie medzi osobami, ktoré z hľadiska profesionálneho a sociálno-ekonomického stoja na vyššom stupni. Osobám, ktoré majú vysoké nároky na pamäť, viac hrozí, že sa u nich prejaví neschopnosť vyrovnávať sa s nedostatkami pamäti i s jej bežnými zmenami, ktoré sú vyvolané zmenami nálady, stresom a pokročilým vekom,“ uviedli experti z britskej Sheffieldskej univerzity.
Kto si všíma aj drobné ťažkosti vo svojej schopnosti si niečo zapamätať a venuje vyššiu pozornosť svojim poznávacím schopnostiam, máva pocit, že tú čosi nehrá. „Vyvíja sa u neho stres vyvolaný nesúladom medzi vysoko náročnými požiadavkami na pamäť a jej možnosťami,“ uvádzajú vedci. Čím dlhšie trvá stres, tým viac má pamäť tendenciu fungovať zle.
Ďalším prejavom nedostatočnej pamäti, ktorý však nemusí byť patologický, je takzvaná mierna kognitívna porucha. Je to stav, ktorého podstata a predovšetkým vývoj vyvolávajú aj medzi vedcami mnohé prekvapenia. Kto ňou trpí, má reálne znížené poznávacie schopnosti, ale dokáže fungovať v bežnom živote. Môže to byť spôsobené vekom, dlhodobými depresívnymi stavmi alebo chronickým alkoholizmom. Tieto rozdielne príčiny sa prejavujú rôznymi symptómami a vývoj je neistý. „Pôvodným cieľom tejto klasifikácie bolo rozlíšiť osoby s vysokým rizikom Alzheimerovej choroby či ďalších neurovegetatívnych porúch, ktoré môžu viesť k demencii. Nemožno však povedať, že by sa tento cieľ dosiahol,“ vysvetľujú vedci.
V mnohých prípadoch má mierna kognitívna porucha prechodný charakter, umožňujúci plné uzdravenie, ku ktorému dochádza po tom, čo je prekonaný dlhodobý depresívny stav. Nemá teda nič spoločné so žiadnou formou demencie. „Medzi laikmi a verejnosťou však vládne presvedčenie, že každé mierne zhoršenie poznávacích funkcií znamená nevyhnutnú cestu k nejakej forme demencie,“ dodali britskí vedci.
Jeden výskum uskutočnený medzi americkými neurológmi ukázal, že takmer 20 percent z nich bolo o tejto nevyhnutnosti presvedčených. Tento stav, nachádzajúci sa na polovičnej ceste medzi normálnym a patologickým stavom, ukazuje, že medzi týmito stavmi nie je jasná hranica. Človek môže pociťovať stratu niektorých poznávacích funkcií, ktorá je prechodná alebo stabilná, ale ktorá sa ďalej nerozvinie. Sú však ojedinelé prípady, keď dochádza ku skutočnej demencii. Ďalší výskum má odhaliť, aké sú presné príčiny týchto špecifických prípadov.