„Použili sme viaceré techniky datovania nálezu vrátane rádiometrickej analýzy vrstiev vulkanického prachu. Všetky ukazujú na vek 2,75 až 2,5 milióna rokov,“ povedala hlavná autorka štúdie Erin di Maggiová z Pennsylvánskej štátnej univerzity.
Paleontológovia v africkej krajine našli polovicu ľavej spodnej čeľuste s piatimi zubami. Z tvaru čeľuste a zubov sa dá údajne usudzovať, že už ide o zástupcov rodu Homo a nie o predchodcu človeka z vyhynutého rodu Australopithecus, ktorého najznámejším zástupcom je 3,2 milióna rokov stará fosília zvaná Lucy, nájdená v roku 1974 rovnako v Etiópii.
„Nový nález je ďalším potvrdením evolúcie,“ vysvetlil Faysal Bibi, ktorý sa podieľal na vyhodnotení získaných informácií v berlínskom Prírodovednom múzeu. Ľudské črty sa údajne vyskytovali skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Zatiaľ v tejto „skladačke“ niektoré informácie chýbajú. „Vieme teraz o niečo viac, ale ešte nie celý príbeh,“ dodal Bibi.
V časovom rozmedzí pred 2,5 až tromi miliónmi rokov, z ktorého takmer neexistujú nálezy, pravdepodobne existovali rané línie rodu Homo. Dnešný moderný človek Homo sapiens, ktorý existuje zhruba 200-tisíc rokov, je jediným doteraz existujúcim zástupcom rodu.
Vedci ešte nevedia, ako vyzeral raný človek, ktorého čeľusť teraz preskúmali. Isté však je, že rovnako ako Lucy už chodil vzpriamene. Žil medzi lesnými porastmi v čase, keď existovali aj antilopy, prehistorické slony, hrochy, krokodíly a ryby. Z fosílie a geologického prieskumu vedci dokázali vyčítať, že krajinu tvorili rozľahlé stepi s kríkmi a stromami rastúcimi pri riekach. Podobala sa na dnešnú Serengeti alebo Kalahari.
Foto: Erin Dimaggio
Nie je isté, či bol raný človek lovcom a živil sa mäsom, alebo či si staval príbytky a dokázal zakladať oheň. „Možno, ale nevieme to potvrdiť,“ pripustil Bibi. Najstaršie pracovné nástroje, ktoré poznáme, sú staré 2,6 milióna rokov.
Súčasná Etiópia je vďaka svojim početným fosílnym nálezom považovaná za kolísku ľudstva. Teraz objavený nález v lokalite Ledi Geráru v oblasti Afra by mohol patriť napríklad predkovi druhu Homo habilis (človek zručný), domnieva sa Fred Spoor z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu. Podobu človeka zručného už vedci dokázali rekonštruovať s pomocou 1,8 milióna rokov starých fosílií z Tanzánie. Okrem veľkosti mozgu je pritom určujúca práve podoba spodnej čeľuste, píšu vedci v ďalšom vedeckom časopise Nature.
„Komplexné štatistické analýzy ukazujú tvarové rozdiely medzi spodnými čeľusťami rôznych druhov raných ľudí. Tie sú niekedy tak veľké, ako rozdiely medzi šimpanzmi a dnes žijúcimi ľuďmi,“ uviedol ďalší vedec z Inštitútu Maxa Plancka Philipp Gunz.
Podľa nemeckých vedcov je preto šťastie, že v Etiópii sa našla práve spodná čeľusť. Na lepšie porozumenie toho, ako títo predkovia ľudí žili a či ich vyhnali smerom na sever klimatické zmeny, bude potrebné nájsť ďalšie ľudské fosílie. Preto sa vedci do Etiópie pravidelne vracajú.