Odborníci výsledky svojho bádania zverejnili v prestížnom americkom žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Psychológovia dva roky sledovali skupinu 565 holandských detí vo veku od siedmich do jedenástich rokov a tiež ich rodičov. Každých šesť mesiacov s nimi viedli rozhovory. Dieťa, ktoré jeho rodičia považovali oproti ostatným za nadpriemerné alebo za také, ktoré si zaslúži niečo lepšie, neskôr preukázalo narcistický charakter. Okrem iného prejavovalo menej empatie a na kritiku reagovalo precitlivene.
Zo štúdie tak vraj vyplýva, že nie je prospešné, keď otec s matkou svoje dieťa považujú za „boží darček ľudstvu“. „Deti svojim rodičom veria, keď im hovoria, že sú lepšie ako ostatné,“ uviedol spoluautor štúdie Brad Bushman. „Pre ne samotné a ani pre spoločnosť to však byť dobré nemusí.“
Narcizmus je podľa názoru vedcov výsledkom prehnanej rodičovskej pozornosti a nie toho, že dieťaťu sa, naopak, dostávalo starostlivosti príliš málo. Bonnský psychiater pre deti a mládež Michael Winterhoff príčinu vidí v tom, že rodičia sú vystavení čoraz väčšiemu stresu.
„Rodičia sa dnes cítia pod čoraz väčším tlakom,“ povedal Winterhoff. „V každom prípade však chcú, aby sa ich dieťa malo lepšie. Preto deťom dávajú viac a viac,“ dodal. Takýto prístup však podľa neho nemá výchovný ani motivačný prínos. Podľa Winterhoffa potom deti nedokážu v bežnom živote obstáť, ťažkosti majú aj v škole. „Napríklad nie sú schopné toho, aby utlmili svoje vlastné potreby,“ uviedol s tým, že to nie sú šťastné deti. Považujú sa za výnimočné a od ostatných očakávajú osobitné zaobchádzanie.
Vedci zároveň upozorňujú, že narcizmus nesmie byť zamieňaný s vysokou sebaúctou. Aj tejto téme sa odborníci venovali. Rodičia, ktorí deťom poskytovali oveľa väčšiu emočnú vrelosť, ich sebaúctu posilňovali. „Ľudia s vysokou sebaúctou vnímajú ostatných na rovnakej úrovni, zatiaľ čo Narcisovia sú presvedčení, že stoja nad ostatnými,“ vysvetlil Bushman.