Najväčšie obete fenoménu, ktorý sa podľa únavy spojenej s cestovaním cez niekoľko časových pásiem opisuje ako „sociálna jet-lag (pásmová) choroba“, sú pritom študenti, hovorí Merrowová. Adolescenti a mladí ľudia totiž podľa nej potrebujú spať dlhšie ako malé deti či starší dospelí. A často sú tiež tým, čomu sa hovorí večerné „sovy“, v porovnaní s rannými „škovránkami“, ktorým skoré vstávanie neprekáža.
„Zo štúdií to pozná skoro každý – chodí sa spať neskoro a tiež sa, pokiaľ to ide, neskoro vstáva. Niekto si môže myslieť, že to tak je kvôli bujarému nočnému životu. Ale ono je to naopak – študenti chodia na večierky, pretože tak majú nastavené svoje vnútorné hodiny,“ hovorí profesorka. Ale pretože potom ráno musia aj tak vstať a vyraziť do školy, používajú študenti budík pravidelnejšie ako ostatné časti populácie. Merrowová poukazuje na minuloročnú štúdiu, ktorú spolu s jej univerzitou robili vysokoškoláci z holandského Groningenu.
Na vzorke 741 jedenásť- až osemnásťročných študentov holandských škôl si overili, že študenti „sovy“ skutočne majú na skúškach najhoršie výsledky v ranných a dopoludňajších hodinách. Ich výkon však v priebehu dňa stúpa a s kolegami „škovránkami“, ktorí sa, naopak, postupne zhoršujú, sa vyrovnajú krátko po poludní. "Napriek tomu sa skúšky začínajú zvyčajne skoro ráno.
Je to veľmi nefér," myslí si nemecká profesorka. Jedna z holandských škôl, ktoré sa projektu zúčastnili, už podľa nej súhlasila s tým, že začiatok vyučovania posunie o hodinu neskôr. Podľa Merrowovej, ktorá tento týždeň vystúpila v Európskom parlamente na verejnom vypočutí o dôsledkoch existencie letného času, toto každoročné posúvanie ručičiek hodín sociálny jet-lag len ďalej prehlbuje. Ľuďom s večerným chronotypom trvá vyrovnanie sa so zmenou údajne až štyri týždne.
Keď ľudia väčšinou pracovali vonku za prirodzeného sveta a chodili spať so sliepkami, pretože jednoducho padla tma, neboli rozdiely medzi „sovami“ a „škovránkami“ zvyčajne väčšie ako tri hodiny. Pre vnútorné biologické hodiny optimalizujúce ľudský metabolizmus, prácu kardiovaskulárneho systému aj potrebu odpočinku, sú svetlo a tma základným ukazovateľom. Teraz môžu rozdiely medzi chronotypmi v extrémnych prípadoch, v dôsledku zvyku pracovať pri umelom osvetlení, dosahovať až 12 hodín, upozornila Merrowová.
Veľmi komplikované je však zmerať vplyv rozdielu medzi vnútornými hodinami jednotlivca a spoločenským očakávaniam napríklad na ekonomiku. „Odhady väčšinou pracujú s projekciami nákladov na zdravotnú starostlivosť s výkonnostným deficitom,“ uvádza profesorka. Letný čas pritom podľa nej po sedem mesiacov v roku celý problém ešte o hodinu prehlbuje.
Dôkazy však spájajú chronický sociálny jet-lag s civilizačnými chorobami, ktoré teraz trápia západný svet, vrátane napríklad obezity, varuje Merrowová. V Európskej únii by to mohlo znamenať zvýšenie nákladov a úbytok výkonnosti týkajúci sa každoročne asi percenta hrubého domáceho produktu, teda 131 miliárd eur naprieč EÚ.