Ciechanover spolu s ďalšími dvoma kolegami získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 2004 za výskum odbúravania poškodených proteínov, ktoré ohrozujú bunky alebo tkanivá. Teraz sa jeho laboratórium zaoberá proteínmi spájanými so zápalovými procesmi v tele. Ide predovšetkým o proteíny označované ako p50. Produkuje ich mnoho buniek a sú považované za faktor povzbudzujúci zápalové procesy.
Produkujú ich proteíny NF-kB a KPC1. Prvý z nich bol objavený pred 30 rokmi a veľa štúdií ho spája s malígnym rastom v tkanive prostaty, prsníka, pľúc, hlavy, krku, chrbtice, mozgu a ďalších orgánov. Novinkou nového výskumu je to, že proteíny p50 majú vo vysokých koncentráciách opačný vplyv ako normálne – dokážu potlačiť rast rakovinových buniek.
„Pripomína to doktora Jekylla a pána Hydea. V určitých situáciách sa dokáže maskovať a modifikovať svoju úlohu. Vedeli sme o ňom, že sa bežne viaže na proteíny P65 a oba dohromady potom podporujú rakovinu. V tejto štúdii sme prišli na to, že ak je jeho produkcia nadmerná, viaže sa sám na seba a potláča rakovinový rast. Produkuje potom iné proteíny, ktoré proti rakovine bojujú. Je to veľmi zaujímavý fenomén a zasluhuje si ďalší výskum,“ povedal Ciechanover.
V rámci výskumu sa pokusy robili na myšiach, ktorým do tela pridali ľudské rakovinové bunky. Jedna skupina bola liečená proteínom KPC1, druhá vysokým koncentrátom p50 a tretia zostala bez liečby. Po troch týždňoch mali myši z poslednej skupiny najväčšie nádory, skupina liečená proteínom KPC1 trochu menšie a myši liečené koncentrovaným p50 mali nádory miniatúrne.
Ciechanover povedal, že jeho tím zistil podobný účinok na rakovinu tráviaceho systému a kostí. Zdôraznil však, že výskum je v počiatočnom štádiu a bude v ňom potrebné pokračovať niekoľko rokov, než vznikne účinný liek.