Medzi deťmi, ktorým rodičia čítajú, a deťmi, ktorým čítanie chýba, potom existujú rozdiely. Rodičia veľmi často začínajú čítať deťom, ešte keď sú veľmi malé, v nádeji, že im to uľahčí rozprávanie a že tak získajú záľubu v čítaní. To teraz potvrdili aj vedci.
Štúdia lekárskeho centra pri detskej nemocnici v Cincinnati v Spojených štátoch pod vedením Johna Huttona s pomocou magnetickej rezonancie ukázala, že čítanie deťom vo fáze ich vývoja, ktorá predchádza materskej škole, má zjavne významný vplyv na to, ako mozog dieťaťa spracováva príbehy a aký postoj zaujíma k čítaniu.
Uľahčená reč aj čítanie
Hutton a jeho tím skúmali 19 detí vo veku od troch do piatich rokov, z ktorých 37 percent pochádzalo z rodín s nízkymi príjmami. Na základe dotazníkov vedci zisťovali, ako je každé dieťa doma stimulované čítaním. Deti potom boli vyšetrené pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, keď sa merala aktivita ich mozgu, zatiaľ čo v slúchadlách počúvali čítanie príbehov primeraných ich veku.
Ukázalo sa, že tie deti, ktoré boli zvyknuté doma načúvať príbehom, ktoré im čítali ich rodičia, aktivovali oveľa výraznejšie špecifické oblasti mozgu, kde sa rozvíja sémantika, oblasť zásadná pre hovorenú reč a pre čítanie. Zvlášť významne pritom boli aktivované oblasti mozgu, kde vznikajú mentálne obrazy, teda tie, ktoré dieťaťu pomáhajú vidieť príbeh „ako živý“.
Prevencia problémov s rečou
„Rozvíjanie tejto schopnosti je ešte významnejšie v čase, keď deti prechádzajú z prezerania obrázkových knižiek ku knihám, kde je len text a kde si musia samy predstaviť to, čo je tam opisované,“ zdôraznil Hutton, ktorého citoval taliansky denník Corriere della Sera.
Organizácie ako je American Academy of Pediatrics a skupiny milovníkov čítania už dávno povzbudzovali rodičov, aby čítali svojim deťom už od narodenia, pretože tým napomáhajú to, že sa u detí vytvárajú v mozgu spoje, ktoré podporujú rozvoj rozprávania.
„Priali by sme si, aby naša štúdia podnietila ďalšie výskumy týkajúce sa čítania deťom a rozvoja mozgu, aby bolo možné na tomto základe včas zasahovať a identifikovať deti, u ktorých hrozí problémy s rečou, a to čo možno najskôr, a zvyšovať u nich šancu na nadviazanie pekného vzťahu so zázračným svetom kníh,“ uzatvára Hutton.
Samozrejme, čítanie deťom napomáha rozvo ich záujmu o knihy v neskoršom veku. V tom Slovensko zaostáva, čo sa prejavuje aj v medzinárodnom meraní. Slovensko podľa prieskumu v krajinách OECD patrí medzi najhoršie – v rámci Európskej únie je tretie od konca, čo sa týka práce a porozumenia písanému textu. Až tretina 15-ročných žiakov na Slovensku pri medzinárodných testoch pri použití získaných informácií prepadla.