Vedec Marek Psota a jeho kolegovia sa preto rozhodli zistiť, aké boli príčiny poklesu úmrtnosti na ICHS na Slovensku v populácii 25– až 74-ročných v období rokov 1993 až 2008. Tím vedcov pracoval s modelom IMPACT, ktorý na tieto účely použili aj v mnohých iných krajinách.
Na Slovensku sa na poklese úmrtnosti na ischemické choroby srdca podľa zistení štúdie podieľajú z 50 percent účinky kardiologickej liečby. Za zníženie úmrtnosti môže zo 41 percent životný štýl a deväť percent tvoria nevysvetlené príčiny.
V podiele liečby je výrazným pozitívnym faktorom úspešná terapia zlyhávania srdca a akútneho koronárneho syndrómu. Počet úmrtí stúpol v spomínanom období napríklad v dôsledku fajčenia, diabetu, nedostatku pohybu či hypertenzie. Jediná pozitívna a výrazná zmena v rizikových faktoroch spočívala v poklese hladiny cholesterolu, čo sa významne prejavilo na poklese mortality. Vysoký systolický tlak krvi u mužov v tomto období však spôsobil nárast úmrtnosti na ICHS až o 12 percent.
"Z výsledkov výskumu vyplýva, že potrebujeme zlepšiť prevenciu a zamerať sa na odhaľovanie a kontrolu rizikových faktorov vrátane hypertenzie,“ povedala Eva Goncalvesová z Únie pre zdravšie srdce. Hypertenzia je najsilnejším rizikovým faktorom pre vznik srdcového zlyhávania, fibriláciu predsiení a cievnych ochorení mozgu. Zároveň je jednou z najčastejších kardiovaskulárnych chorôb. Vysoký tlak krvi sa zaraďuje medzi civilizačné ochorenia, pretože medzi významné faktory jeho vzniku patrí práve zlý životný štýl.