To podľa vedcov prináša ďalší dôkaz o medzidruhovom krížení. Zároveň výskum objavil, že skúmaný jedinec mal príbuzného neandertálca. O svojom zistení napísal tím medzinárodných výskumníkov v časopise Nature.
Vedci skúmali DNA získanú zo 40-tisíc rokov starej sánky, ktorú objavili v roku 2002 na nálezisku Pestera cu Oase na juhozápade Rumunska. Analýza ukázala, že šesť až deväť percent genetickej informácie fosílie pochádza z neandertálca.
Je to výrazne viac, ako majú súčasní Európania, u ktorých gény pochádzajúce z neandertálca tvoria dve až štyri percentá genómu. Tímu vedcov sa navyše podarilo zistiť, že skúmaný muž mal vo svojej rodovej línii o štyri až šesť generácií skôr príbuzného, ktorý bol neandertálec.
„Je to neskutočná, neočakávaná vec,“ uviedol spoluautor štúdie David Reich z Harvard Medical School. „Za posledné roky sme zdokumentovali kríženie medzi neandertálcami a modernými ľuďmi, no nemysleli sme si, že budeme mať šťastie a nájdeme niekoho, kto bol tomu tak blízko,“ doplnil.
Doterajšie výskumy ukázali, že Európu približne päťtisíc rokov súčasne obývali neandertálci a predkovia moderných ľudí. Predstavitelia oboch druhov sa navzájom krížili, čo potvrdzuje skutočnosť, že súčasní ľudia nesú malé percento génov charakteristických pre neandertálcov.
Podľa vedcov však skúmaný jedinec neprispel k rozšíreniu génov neandertálca v genóme súčasných Európanov, pretože jeho DNA má prvky, ktoré nesú dnešní Východoázijčania či pôvodní obyvatelia Ameriky. „Tieto pozostatky, aj keď sú z Rumunska, nevyzerajú ako dnešní Európania,“ vysvetlil Reich.