Odborníci chcú podľa agentúry APA vedieť, aký podiel v genetickej výbave vtedajších ľudí tvorilo neandertálske dedičstvo. Terajší ľudia s koreňmi mimo Afriky majú neandertálsky podiel v DNA medzi jedným až troma percentami. Spomínané nálezy na Morave, medzi ktorými sú kosti, lebky a zuby, urobili viedenskí archeológovia.
Pozostatky teraz patria prírodovednému múzeu vo Viedni, ktoré v minulosti genetický výskum kostí odmietalo. Teraz však múzeum uviedlo, že technika pokročila takým spôsobom, že stačí odobrať iba nepatrné vzorky. Stať by sa tak malo v najbližších týždňoch. Analýzu vykoná švédsky paleogenetik Svante Pääbo z Inštitútu pre evolučnú genetiku Maxa Plancka v Lipsku.
Antropológovia vraj už teraz s napätím čakajú na výsledok podielu neandertálskej DNA v genetickej výbave kromaňoncov. V minulosti totiž dochádzalo medzi neandertálcami a človekom (Homo sapiens) k miešaniu, čo dodnes zanechalo stopy v genetickom dedičstve ľudstva.
Pääbo nedávno analyzoval vzorky z čeľuste, ktorú v roku 2002 našli v Rumunsku. Jej vek sa odhaduje na 37-tisíc až 42-tisíc rokov. Z výsledku vyplynulo, že neandertálska DNA v tomto náleze predstavovala šesť až deväť percent.