Počas snívania ľudia rýchlo pohybujú očami a tieto pohyby údajne slúžia ako strih medzi jednotlivými scénami. Tvrdia to vedci, ktorí ako prví sledovali aktivitu mozgu počas snovej fázy spánku, známej ako rýchly pohyb očí (REM).
Po každom rýchlom pohybe vedci zaznamenali prudký nárast aktivity v tej časti mozgu, ktorá je aktívna, aj keď si človek niečo predstavuje – napríklad udalosť alebo tvár. Vedci preto tvrdia, že ľudia v spánku hýbu očami práve v momente, keď sa im začne snívať nová scéna. Vlastne tento pohyb očí funguje ako strih vo filme.
Izraelskí výskumníci z Univerzity v Tel Avive získali nahrávky mozgovej aktivity od pacientov trpiacich epilepsiou, ktorí mali v mozgu implantované elektródy. „Bola to unikátna možnosť pozrieť sa, čo sa deje vnútri ľudského mozgu,“ povedal pre BBC Yuval Nir. „Sme veľmi vďační pacientom s epilepsiou, že súhlasili byť dobrovoľníkmi v našej štúdii,“ dodal výskumník, ktorý spolu s kolegami zistenia publikoval v žurnále Nature Communications.
Počas obdobia štyroch rokov vedci pracovali s devätnástimi jednotlivými pacientmi a sledovali ich mozgovú aktivitu počas spánku z rôznych oblastí mozgu. Sústredili sa však najmä na spánkový lalok. Táto časť mozgu sa nepodieľa priamo na spracovaní zrakových vnemov, no je veľmi aktívna, ak si niečo predstavujeme. „Spánkový lalok skôr spracováva isté koncepty,“ vysvetľuje Nir.
„Napríklad môžete zavrieť oči a predstaviť si kráľovnú Alžbetu a tieto neuróny začnú pracovať.“ Keď boli pacienti bdelí, vedci im ukázali obrázok spojený s ich spomienkami a zaznamenali určitý vzor aktivity. „Približne po 0,3 sekunde po ukázaní obrázku začnú byť neuróny (v tejto oblasti mozgu) veľmi aktívne. To isté sa deje aj bez ukázania obrázku, keď človek zavrie oči a len si ho predstavuje.“ Veľmi podobný vzor aktivity výskumníci zaznamenali aj počas spánku dobrovoľníkov. Prudký nárast aktivity prichádzal najmä po jednotlivých pohyboch očí, teda počas snívania.
Dlho sa predpokladalo, že tieto pohyby odrážajú vizuálnu časť snov, no nikdy sa na to nepodarilo získať dostatočné dôkazy – až doteraz. „S aktivitou týchto neurónov sme oboznámení veľmi dôkladne. Vieme, že sú aktívne, keď sa pozriete na obrázok alebo si niečo predstavíte. Teraz sme ich videli aktívne pri pohyboch očí vo fáze REM. Preto je veľmi pravdepodobné, že fungujú ako reset jednotlivých scén, respektíve prechod na novú scénu,“ uviedol Nir.
To by vysvetľovalo, prečo očami počas fázy REM hýbu aj ešte nenarodené deti a nevidomí ľudia. „Dokonca aj ľudia, ktorí sú od narodenia slepí, tak snívajú. Do snov sa im premietajú scény a situácie, ktoré zachytili pomocou sluchu, hmatu, či emócie, ktoré sa im s danou situáciou spájajú. A keď sa jedna scéna zmení na druhú, tak sa to deje v synchronizácii s prudkými pohybmi očí,“ uzavrel Nir.