Ako vedci experimentovali sami na sebe

Sú to krásne povolania. Farmaceut, chemik alebo lekár. Môžete sa pri nich vznášať až do oblakov pod zámienkou, že sa venujete výskumu. Od 19. storočia mnoho vedcov experimentovalo samo na sebe psychoaktívne molekuly, ktoré práve objavili, alebo drogu, pri ktorej chceli zistiť všetky jej účinky. Vystavovali sa pritom nebezpečenstvu, že sami prepadnú závislosti.

31.08.2015 15:00
albert hoffmann, vedec Foto:
Švajčiarsky vedec Albert Hofmann skúmal liečebný potenciál psychedelika LSD.
debata

V presvedčení, že by kokaín mohol byť významným pomocníkom, najmä pri liečbe závislosti od morfia, ho Sigmund Freud (1856 – 1939) skúšal sám na sebe, až sa od neho stal počas viac ako desiatich rokov závislým. Rovnako sa „darilo“ americkému chirurgovi Williamovi Stewartovi Halstedovi (1852 – 1922), ktorý kokaínu prepadol, keď na sebe testoval vlastnosti bieleho prášku ako lokálneho anestetika.

Tváre im okamžite zbledli a mladíci pociťovali horúčku.
Lawrence Altman, spisovateľ

Ďalší, ako napríklad nemecký farmaceut Friedrich Wilhelm Anton Sertürner (1783 – 1841), uznávaný otec morfia, skoro zaplatili za svoje odvážne experimenty životom. Ako dvadsaťročný bol Sertürner obyčajným učňom v lekárni vo Vestfálsku. Už v tom čase, v roku 1803, sa začal zaujímať o ópium. Jeho cieľom bolo identifikovať aktívne látky ópia, ktorého liečebné účinky boli po stáročia známe. S obmedzenými prostriedkami a s nekonečnou trpezlivosťou mladý farmaceut izoloval morfium.

Jeho kryštály zmiešané s potravou podával myšiam a psom. Zvieratá zaspali a už sa nezobudili. Sertürner sa rozhodol vyskúšať látku na sebe a na troch sedemnásťročných kamarátoch. Použil slabšie dávky: rozpustil asi 32 miligramov v zmesi alkoholu s vodou.

Štyria mladíci vypili nápoj spolu. „Tváre im okamžite zbledli a mladíci pociťovali horúčku,“ opisuje pokus Lawrence Altman vo svojej knihe o experimentoch vedcov na vlastnej osobe Who Goes First (Kto ide prvý) z roku 1987. O pol hodiny neskôr si štyria odvážlivci vzali ďalšiu dávku a potom aj tretiu. Bolo im zle, chcelo sa im vracať a mali závraty. Sertürner si musel ľahnúť. Znepokojený toxickým charakterom látky podal sebe a svojim kamarátom asi 200 mililitrov silného octu. Trvalo niekoľko dní, než sa ich stav normalizoval.

Ako však dodáva francúzsky denník Le Monde, množstvo morfia, ktoré požili, zodpovedá asi desaťnásobku odporúčanej priemernej dávky. V roku 1831 vyznamenal nemeckého farmaceuta Francúzsky inštitút za to, že otvoril cestu k významným lekárskym objavom.

Poetické boli skúsenosti francúzskeho psychiatra Jacqua-Josepha Moreaua de Tours (1804 – 1884) s hašišom. Chcel študovať zblízka problémy svojich pacientov, a tak sám sebe vyvolával epizódy šialenstva, aby ich prežíval „zvnútra“. Po návrate z cesty po Egypte sa Moreau de Tours začal domnievať, že pri zrode halucinácií stojí hašiš, často v Egypte používaný. Experimentoval s touto látkou na sebe a na ďalších lekároch a vedcoch a aj na umelcoch. Založil Klub hašišistov, ktorý sa schádzal každý mesiac v hoteli Pimodan na ostrove Saint-Louis na Seine v Paríži. Navštevovali ho takí umelci ako Eugene Delacroix alebo Charles Baudelaire.

Dalo by sa uviesť mnoho ďalších príbehov. Jeden z najslávnejších sa týka švajčiarskeho chemika Alberta Hofmanna (1906 – 2008), ktorý objavil LSD v roku 1943, keď skúmal alkaloidy. A pokiaľ ide o experimenty na vlastnej osobe, odnáša si Hofmann zrejme trofej víťazstva v dlhovekosti. Naposledy okúsil LSD, keď mal 97 rokov. Zomrel vo veku stodva rokov.

debata chyba
Viac na túto tému: #drogy #výskum