Dosiaľ prevládal názor, že druh homo sapiens sa objavil v Afrike asi pred 200-tisíc rokmi a neskôr sa rozšíril na ďalšie svetadiely. Na ázijskom kontinente sa moderný človek začal usadzovať asi pred 60-tisíc rokmi, domnievali sa doteraz vedci.
Tento názor však vyvracia nález 47 skamenených ľudských zubov pochádzajúcich od najmenej 13 rôznych jednotlivcov z jaskyne v juhočínskej provincii Chu-nan. Vedci ich vek stanovili do obdobia pred 80-tisíc až 120-tisíc rokmi. Zuby nemohli datovať priamo, vychádzali preto z analýzy vzoriek nerastov a zvieracích fosílií nájdených v rovnakej vrstve, napísali paleoantropológovia z Veľkej Británie a Číny v najnovšom vydaní časopisu Nature.
Zatiaľ najstaršie spoľahlivo datované fosílie spájané s druhom homo sapiens v južnej Ázii pochádzajú z obdobia pred asi 45-tisíc rokmi. Autorka štúdie Maria Martinonová-Torresová z londýnskej univerzity UCL vyhlásila, že nový nález môže znamenať, že moderní ľudia prišli do Ázie v niekoľkých vlnách. Objav vyvoláva otázku, prečo sa druh homo sapiens nedostal do Európy skôr ako pred 40-tisíc až 45-tisíc rokmi. Vedci v tom nie sú jednotní. Podľa niektorých za to mohli studené zimy, podľa iných nášmu druhu miesto v Európe zaberali neandertálci.
Už skôr sa v jaskyniach v Izraeli našli asi 90-tisíc rokov staré fosílie patriace homo sapiens. Podľa vedcov patrili moderným ľuďom, ktorí sa pokúsili vydať z Afriky do Európy, ale neuspeli. Americký paleontológ Eric Delson, ktorý sa na výskume nezúčastnil, označil nález za potenciálne prevratný. Upozornil však, že bude treba podrobnejšie zdokumentovať geologické prostredie, ktoré je kľúčové na určenie veku zubov. Americká paleontologička Shara Baileyová, ktorá sa tiež do výskumu nezapojila, poukázala na to, že niektoré zuby vyzerajú, ako by mali kazy. To je však pre ľudí žijúcich v takej dávnej dobe neobvyklé. Kazy sa začali hojne objavovať až po tom, čo asi pred 10-tisíc rokmi zmenilo jedálniček ľudí poľnohospodárstvo.