Preverujú najmä to, ako pociťujú zmenu času ľudia budiaci sa zavčas rána, tzv. škovránky, a ako dopadá na tzv. sovy, teda ľudí najvýkonnejších v neskorých večerných a nočných hodinách.
V noci zo soboty na nedeľu sa posúva čas o hodinu späť. Podľa vedcov sa náhlou zmenou rozbíja vnútorný zohraný biorytmus. To u citlivejších jedincov sprevádza únava, ospalosť a dezorientácia, ktoré vedú ku krízovým situáciám. Vyrovnať sa so zmenou dá telu zabrať, môže to trvať aj viac ako týždeň.
„Dôkazov o škodlivosti posunu času je veľa a v niektorých krajinách už od toho ustúpili. Ustálenie jednotného času po celý rok by mohlo predchádzať rizikovým situáciám, ku ktorým môže dochádzať, keď telo bojuje, aby sa vyrovnalo s takým intenzívnym zákrokom,“ povedala vedúca pracovnej skupiny pre chronotypy a spánkové zvyklosti Národného ústavu duševného zdravia Denisa Janečková.
Kvôli posúvaniu času sú niektorí jedinci nútení vstávať vo chvíli, keď na to telo ešte nie je pripravené. Rozlíšenie ľudí na sovy a škovránky označuje konkrétne chronotypy, čo je individuálne načasovanie fyziologických, biochemických a psychologických premenných, ktoré úzko súvisia so spánkom a s bdením. „Problém nastáva vo chvíli, keď ľudia s vyhraneným chronotypom sú nútení vstávať v čase, keď na to nie je ich telo pripravené,“ podotkla Janečková.
V súčasnej spoločnosti nastaveným skorým vstávaním do školy a do práce sú podľa nej viac ohrozené sovy. Tí ľudia nie sú schopní večer včas zaspať, aj keby sa o to veľmi snažili. Doterajšie štúdie potvrdili, že narušenie dopadá najmä na zdravie sov, stúpa výskyt psychiatrických porúch, chorôb srdca a ciev, metabolických porúch a ochorení pohybového aparátu a imunitného systému. Väčšina ľudí si myslí, že posunutím hodín na zimný čas ušetria peniaze na spotrebe elektrickej energie. Vedecké štúdie však naznačujú, že opak môže byť pravdou a spochybňujú význam tohto každoročného rituálu.
S nápadom striedania letného a zimného času prišiel Benjamin Franklin v roku 1784. Cieľom bolo šetriť na spotrebe sviečok. Jeho nápad sa však ujal až počas druhej svetovej vojny, kedy sa krajiny snažili ušetriť energetické zdroje a presunúť ich na vojenské účely. V súčasnosti totiž svietenie nie je dominantou spotreby elektriny v domácnostiach. Napríklad chladnička je zapnutá bez ohľadu na leto či zimu, televízor či počítač si ľudia tiež zapnú približne v rovnakom čase.