Neurovedec Daniel Levitin z kanadskej McGillovej univerzity je autorom publikácie The Organized Mind: Thinking Straight in the Age of Information Overload (Organizovaná myseľ: ako si zachovať jasného ducha v ére záplavy informácií). V článku zverejnenom v britskom denníku The Guardian píše, že s multitaskingom sa stávame menej výkonní a že to vyčerpáva mozgové funkcie. „Robíme prácu desiatich rôznych osôb, pritom sa snažíme udržať krok s naším životom, deťmi a rodičmi, priateľmi, kariérou, so záľubami a s obľúbenými televíznymi reláciami,“ píše Levitin. „Hoci si myslíme, že robíme niekoľko vecí zároveň, je to len diabolská ilúzia. Keď si ľudia myslia, že robia multitasking, v skutočnosti len veľmi rýchlo prechádzajú od jednej úlohy k druhej. To sa však deje na úkor našich poznávacích funkcií. Keď si myslíme, že plníme zároveň niekoľko funkcií, stávame sa menej výkonnými,“ uvádza Levitin.
Početné štúdie ukázali, že multitasking zvyšuje produkciu stresového hormónu kortizolu a adrenalínu, hormónu stresovej reakcie „útok alebo útek“, ktoré môžu nadmerne stimulovať mozog a vyvolať jeho zahmlenie alebo chorobné myšlienky. „Multitasking vytvára bludný kruh závislosti od dopamínu, a to vedie k tomu, že mozog stráca schopnosť sústredenia a hľadá vonkajšie stimuly. Oblasť mozgu, ktorú veľmi potrebujeme na to, aby sme sa na danú úlohu plne sústredili, sa ľahko naruší,“ hovorí Levitin.
Glenn Wilson z londýnskej Gresham College používa termín infománia. Jeho výskum ukázal, že v situácii, keď sa človek snaží sústrediť na nejakú úlohu a zároveň mu prichádza e-mail, môže klesnúť inteligenčný kvocient (IQ) o desať bodov. A hoci mnohí pripisujú početné pozitívne účinky marihuane, okrem iného väčšiu kreativitu a zníženie bolesti a stresu, je potvrdené, že jej hlavná zložka kanabinol aktivuje kanabinoidné receptory a ovplyvňuje našu schopnosť sústrediť sa na rôzne veci zároveň. Wilson preukázal, že straty poznávacích funkcií spôsobené multitaskingom sú ešte vyššie ako tie, ktoré vykazujú fajčiari konope.
Russ Poldrack z americkej Stanfordovej univerzity zistil, že pri procese učenia, pri ktorom dochádza k multitaskingu, smerujú nové informácie do zlej časti mozgu. „Ak sa študent učí a zároveň sa pozerá na televíziu, potom získané informácie smerujú do oblasti mozgu špecializovanej na zapamätanie nových procedúr a schopností, nie však faktov a myšlienok. Pri učení bez zapnutej televízie smerujú informácie do hipokampu, kde sú usporiadané a klasifikované,“ uvádza. „Ľudia nemôžu dosť dobre robiť multitasking, a ak to tvrdia, klamú sami seba,“ hovorí Earl Miller z Massachusettského technologického inštitútu.